Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Hornádskej kotliny.
Poloha: Na severe ho na krátkom úseku ohraničujú Levočské vrchy (podcelok Levočské planiny) a podcelok Medvedie chrbty, na východe Branisko (podcelok Sľubica) a Čierna hora (podcelok Roháčka), na juhu Volovské vrchy (podcelky Hnilecké vrchy a Havranie vrchy) a Spišsko-gemerský kras (podcelok Slovenský raj), na západe podcelok Vikartovská priekopa a na severozápade Podtatranská kotlina (podcelok Popradská kotlina).
Okresy: Gelnica, Levoča, Poprad, Spišská Nová Ves.
Rozloha:
Najvyšší bod:
Najnižší bod: Koryto Hornádu na juhovýchodnom okraji územia v nadmorskej výške približne 350m.
Geologická stavba:
Reliéf: Rozšírenú dolinu vytvorila rieka Hornád, ktorá spája tri menšie kotliny lokalizované severne od Slovenského rudohoria. Tiahne sa západno-východným smerom od Kozích chrbtov po Čiernu horu. Na západe sa začína pri obci Spišský Štvrtok, pokračuje cez Spišskú Novú Ves a Spišské Vlachy až po obec Kluknava na východe. Podolie vzniklo činnosťou rieky na miestach s málo odolným podložím, porušeným zlomami zemskej kôry. Jeho dno, ležiace v nadmorskej výške okolo 400m, nie je celkom rovné, pretože ho členia mierne pahorky, oddeľujúce plytké doliny prítokov Hornádu. Rieka Hornád netečie cez celé podolie. Na úseku medzi obcami Hrabušice a Smižany tečie cez Slovenský raj a odkrajuje z neho úzky pás prekrásnym kaňonom (Prielom Hornádu).
Lesné porasty: Územie pokrývajú polia a lúky, iba vo východnej časti sa vyskytujú aj ostrovčeky lesov.
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Geomorfologickou časťou Hornádskeho podolia sú: Novoveská kotlina, Vlašská kotlina, Kluknavská kotlina.