Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Nízkych Tatier.
Poloha: Nachádza sa v ich vyššej západnej časti. Pomenovaný je podľa najvyššieho vrchu. Na severe susedí s Podtatranskou kotlinou (podcelok Liptovská kotlina), na východe podcelok Kráľovohoľské Tatry (oddeľuje ich sedlo Čertovica a štátna cesta Mýto pod Ďumbierom-Čertovica-Kráľova Lehota), na juhu Horehronské podolie (pocelky Bystrianske podhorie a Lopejská kotlina), na juhozápade Starohorské vrchy (hranicou je Hiadeľské sedlo) a na západe Veľká Fatra (podcelky Zvolen – hranicou je Korytnická dolina a Revúcke podolie – hranicou je Revúcka dolina).
Okresy: Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Ružomberok.
Rozloha:
Najvyšší bod: Ďumbier (2.043,4m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Ďumbierske Tatry tvoria styčnú oblasť medzi veporským a tatransko-fatranským pásmom jadrových pohorí. Ich styčnou zónou je čertovická línia. Možno ich geologicky rozdeliť na tri zóny: bystrickú s prevahou druhohorných usadenín tatrika, fatrika, hronika a silicika (príkrov Drienka), ďumbiersku tvorenú kryštalinickými horninami tatrika a reliktami obalovej sukcesie Červenej Magury a demänovskú s prevahou usadených hornín tvoriacich príkrovové telesá fatrika a hronika.
Reliéf: Podcelok zaberá turisticky najzaujímavejšiu časť pohoria. Tiahne sa v dĺžke asi 50 km smerom zo západu na východ medzi údoliami Váhu a Hrona. Šírka v smere sever-juh je 15-30km.
Lesné porasty:
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Geomorfologickými časťami Ďumbierskych Tatier sú: Ďumbier, Prašivá, Salatíny, Lúžňanská kotlina, Demänovské vrchy.