Liptovská kotlina

Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny.

Poloha: Nachádza sa v jeho západnej časti. Zaberá územie medzi Ružomberkom a Štrbským prahom. Kotlina je obklopená atraktívnymi pohoriami. Na severe ju ohraničujú Chočské vrchy (podcelky Choč, Sielnické vrchy a Prosečné), Tatry (podcelok Západné Tatry), na severovýchode podcelok Tatranské podhorie, na východe podcelok Popradská kotlina, na juhu Kozie chrbty (podcelok Važecký chrbát) a Nízke Tatry (podcelky Kráľovohoľské Tatry a Ďumbierske Tatry) a na západe Veľká Fatra (podcelky Revúcke podolie a Šípska Fatra). 

Okresy: Liptovský Mikuláš, Ružomberok.

Rozloha:

Najvyšší bod: Hrubý grúň (973,3m).

Najnižší bod: Koryto rieky Váh pri Ružomberku v nadmorskej výške približne 480m.

Geologická stavba: Jej dno vypĺňajú treťohorné sedimenty karpatského paleogénu (pieskovce a bridlice), prekryté väčšinou nánosmi mladších riečnych sedimentov (hlavne štrky a piesky).

Reliéf: Je to výrazná medzihorská zníženina a patrí k vysoko položeným kotlinám Slovenska. Zväčša mierne zvlnené územie lemuje severné úpätie Nízkych Tatier v dĺžke približne 60km. Leží v nadmorskej výške 500-900m. Stredom kotliny preteká rieky Váh, ktorá tu vytvorila pomerne širokú nivu a sústavu šiestich riečnych terás. Povrch charakterizuje sústava plochých chrbtov a dolín s terasami a náplavovými kužeľmi. Prevláda pahorkatinový typ reliéfu. Liptovská kotlina tvorí jadro regiónu Liptov s mestami Liptovský Mikuláš, Ružomberok a Liptovský Hrádok.

Lesné porasty: Pôvodné smrekovo-jedľové lesy nahradili lúky a pasienky.

Vodstvo: Stredom kotliny preteká rieka Váh. Nachádza sa na nej vodná nádrž Liptovská Mara. Voči okolitým pohoriam je kotlina ohraničená sústavou zlomov, na ktoré sa viažu minerálne a termálne pramene. Nachádzajú sa tu početné vývery minerálnych prameňov (Lúčky, Bešeňová, Liptovský Ján, Liptovské Sliače, Smrečany, Uhorská Ves) a termálnych prameňov (Bešeňová, Liptovský Ján). V lokalitách Bešeňová, Lúčky a Liptovské Sliače sa vytvorili travertínové terasy. Z južných svahov Chočských vrchov a podcelku Západné Tatry tečú do Liptovskej kotliny viaceré vodné toky, z nich najvýznamnejšie sú Likavka, Teplianka, Sestrč a Kvačianka. Všetky ústia do rieky Váh, ktorej povodiu toto územie patrí.

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery:

Delenie: Geomorfologickými časťami Liptovskej kotliny sú: Liptovské nivy, Chočské podhorie, Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina, Hybianska pahorkatina, Galovianske háje, Ľubeľská pahorkatina.