Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Leží na rozhraní západného a stredného Slovenska, nachádzajú sa medzi mestami Trenčín, Dubnica nad Váhom, Ilava a Bojnice. Na severe ho ohraničuje Považské podolie, Súľovské vrchy a Žilinská kotlina, na severovýchode Malá Fatra (hranicou je Fačkovské sedlo), na východe a juhovýchode Hornonitrianska kotlina, na juhu Podunajská pahorkatina, na juhozápade Považský Inovec a na západe a severozápade Považské podolie.
Okresy: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín, Žilina.
Rozloha: 929km2.
Najvyšší bod: Strážov (1.213,0m).
Geologická stavba: Geologicky sú súčasťou pásma jadrových pohorí. Sú miocénnou hrasťovou ľtruktúrou, ktorá porušuje staršiu príkrovovú stavbu. Netvoria jednotnú morfotektonickú štruktúru, ale niekoľko veľmi odlišných čiastkových štruktúr. Neboli vyvrásnené v jednotný celok (megaantiklinálu). Sú miocénnou hrasťovou štruktúrou, ktorá porušuje staršiu príkrovovú stavbu. Ako jadrové pohorie sú zaujímavé aj pre existenciu dvoch krištalinických masívov (Malá Magura a Suchý). Majú mimoriadne pestré zloženie s typickou príkrovovou stavbou. Najväčšia časť pohoria je vytvorená príkrovovo-vrásovými komplexmi druhohorných hornín rôzne odolnými voči erózii. V mäkkých horninách sa vytvorili erózne brázdy (Butkovská, Porubská, Slatinská) a kotliny (Čičmianska, Zliechovská) s pahorkovitým reliéfom. Odolnejšie vápence a dolomity vytvorili miestami celé horské skupiny (Basky, Holáne, Rokoš, Vápeč). Kryštalické jadro pohoria je malé. Najstaršie horninové celky predstavujú kryštalické horniny tatrika masívu Suchého a Malej Magury (sú to hlavne ruly, migmatity a granitoidy). Obalová tatrická malomagurská jednotka má hlbokovodný charakter (tzv. šiprúnsky alebo fatranský typ). Tvorí ju typický centrálnokarpatský triasový sled s vápencami, kremencami, dolomitmi a bridlicami, v nadložných jurských uloženinách sa prejavuje prudké spodnojurské prehĺbenie (bridlice, rádiolarity, neskôr sliene a vápence s rohovcami). Sedimentárny záznam sa končí v albe piesčitými turbiditmi. Fatrikum v pohorí zastupuje klasická zliechovská a plytkovodná belianska jednotka. Prítomné sú i prechodné vývoje označované ako pásmo Kremelín. Hronikum tvorí v pohorí niekoľko čiastkových jednotiek. Príkrov Homôlky (staršie príkrov Rohatej skaly) je tvorený bazénovou bielovážskou jednotkou, zatiaľ čo strážovský príkrov (súčasť považského príkrovu) tvoria horniny mojtínsko-harmaneckej karbonátovej platformy. Prechodným celkom je príkrov Ostrej Malenice, ktorý má spočiatku znaky bazénového prostredia, no neskôr prechádza do plytkovodných fácií karbonátovej plošiny. Východnú časť tohto jadrového pohoria tvoria najmä granitoidy, ruly a pararuly, inde prevažujú vápence a dolomity.
Reliéf: Dĺžka celku v smere sever-juh je približne 48km a šírka v smere východ-západ 15-30km. Reliéf je pestrý a rôzne členitý, od pahorkatín k vrchovinám, hornatinám až veľhornatinám. Strážovské vrchy nemajú ústredný chrbát, ale sú rozdelené sústavou drobných zníženín, kotlín a hlbokých údolí na niekoľko pomerne samostatných menších povrchových podcelkov. Vypuklé povrchové formy Strážovských vrchov tvoria horské chrbty a skalné hrebene vytvorené z hornín odolnejších voči zvetrávaniu. Znížené územia sa v tomto masív vyskytujú na miestach, kde spôsob uloženia vrstiev hornín a ich menšia odolnosť voči vplyvom vody, ľadu, vetra i kolísaniu teploty vzduchu prispeli k vzniku eróznych depresií. Preto je geomorfologické členenie tejto oblasti neobyčajne pestré. Veľká časť Strážovských vrchov patrí do CHKO Strážovské vrchy s vzácnou flórou a faunou.
Lesné porasty: Asi tri štvrtiny územia pokrývajú lesy. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny, v južnej časti v nižších dubových lesoch sa vyskytuje i dub plstnatý s borovicou.
Vodstvo: Pohorie je bohaté na termálne vody (Trenčianske Teplice, Bojnice) a krasové pramene.
Rastlinstvo: Nižšie vrchovinné a plošinové časti boli odlesnené a premenené na lúky, polia a pasienky. Rastie tu črievičník papučkový, poniklec prostredný, prilbica tuhá moravská, klinček lesklý.
Živočíšstvo: Z mäkkýšov tu žije pimprlík močiarny a pimprlík mokraďový, zo žiab napríklad kunka žltobruchá, z motýlov ohniváčik veľký, modráčik stepný, spriadač kostihojový, jasoň červenooký a jasoň chochlačkový. Z chrobákov tu žije bystruška potočná, fúzač alpský, plocháč červený, žije tu niekoľko druhov netopierov. Z väčších cicavcov sú tu rys ostrovid, medveď hnedý, vlk dravý a vydra riečna.
Klimatické pomery: Pohorie patrí do miernej teplej a chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Strážovské vrchy sa delia na 4 geomorfologické podcelky: Zliechovská hornatina, Nitrické vrchy, Trenčianska vrchovina, Malá Magura.
