Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Strážovských vrchov.
Poloha: Leží v juhovýchodnej časti pohoria. Hlavný hrebeň pohoria vedie po línii Šútovské sedlo-Panský háj-Boškovie laz-Magura-Malá Magura-Temešská skala. Na severe a severozápade ho ohraničuje podcelok Zliechovská hornatina, na severovýchode Malá Fatra (podcelok Lúčanská Fatra), na východe, na juhu a na juhozápade Hornonitrianska kotlina (podcelky Prievidzská kotlina a Rudnianska kotlina).
Okresy: Prievidza.
Rozloha:
Najvyšší bod: Magura (1.141,3m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Kryštalinický masív. Jadrové pohorie predstavuje najstarší horninový celok z kryštalických hornín tatrika. Je tvorené hlavne premenenými (ruly, svory, amfibolity, migmatity) a magmatickými horninami (žuly, granodiority, menej diority). Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd (zlato, olovo, železo) ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, Malinovej, Chvojnice, Diviak nad Nitricou, Čavoja a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk. Najväčší rozmach ťažby bol v období rokov 1.340-1.650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej doliny, medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.
Reliéf:
Lesné porasty:
Vodstvo: V tomto pohorí pramení viacero potokov (Šindeliarska, Nevidzianka, Trebiaska, Chvojnica, Kamenistá, Sielnica, Zlatná). Všetky vodné toky patria do povodia Nitry.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Podcelok Malá Magura sa ďalej nedelí.