Zatriedenie: Geomorfologický celok v severozápadnej časti Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa medzi údolím Rajčanky a Váhom, medzi mestami Žilina, Považská Bystrica a Rajec. Na východe, juhovýchode a na juhu ho ohraničuje Žilinská kotlina, na juhozápade na krátkom úseku Strážovské vrchy a na západe a severozápade Považské podolie v údolí Váhu.
Okresy: Bytča, Považská Bystrica, Žilina.
Rozloha: 193km2.
Najvyšší bod: Veľký Manín (890,6m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Pohorie má typickú brachyvrásovú štruktúru. Výplň synklinál tvoria treťohorné súvrstvia (súľovské zlepence, šošovky numulitových vápencov a flyš). V starších treťohorách odnášali rieky z vtedajšej súše do mora okruhliaky vápencov a dolomitov. Tu sa usadili a stmelili do mocných vrstiev, ktoré sa neskôr vyvrásnili. Pohorie je budované vnútrokarpatským paleogénom, v ktorom vynikajú odolné bazálne zlepence, ďalej vápence a sedimentárne horniny bradlového pásma, krížňanského a chočského príkrovu.
Reliéf: Povrch je vrchovinový a hornatinový. Súľovské vrchy sa vyznačujú výnimočnou pestrosťou povrchových tvarov. V menej odolných horninách erózia vyhĺbila brázdy a kotliny, z ktorých vystupujú chrbty a bradlá z odolnejších hornín. Selektívnou moduláciou vznikli stĺpovité, vežovité a guľovité útvary, skalné brány, okná, ryhy a žľaby, ktoré miestami vytvárajú celé skalné mestá. Najhodnotnejšia časť celku je centrálna časť, kde hrebeň podcelku Súľovské skaly s hrebeňom Kečky uzatvára kotlinu s obcou Súľov-Hradná. Súľovské vrchy sú súčasťou CHKO Strážovské vrchy.
Lesné porasty: Prevládajú tu zmiešané lesy, na okrajoch sú odlesnené, poľnohospodársky využívané plochy. Borovice sa vyskytujú v bradlovom pásme a v skalných partiách.
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Patria do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Súľovské vrchy sa delia na 3 geomorfologické podcelky: Súľovské skaly, Skalky, Manínska vrchovina.
