Zatriedenie: Geomorfologická časť podcelku Manínska vrchovina.
Poloha: Je to jeho najvýraznejšia časť a leží na jej západnom okraji. Nachádza sa asi 3km severovýchodne od Považskej Bystrice, východne od údolia Váhu. Na severe a východe ju ohraničuje vlastný podcelok Manínska vrchovina a na juhu a západe Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina).
Okresy: Považská Bystrica.
Rozloha:
Najvyšší bod: Veľký Manín (890,6m).
Najnižší bod: Najnižší bod územia sa nachádza na jeho západnom okraji v nadmorskej výške približne 320m.
Geologická stavba: Manínske bradlo nudujú intenzívne zvrásnené, tektonicky vztýčené, veľmi odolné vápencové súvrstvia jury a spodnej kriedy od liasu po barém-apt. Nachádzajú sa tu polohy sivých vrstevnatých vápencov s rohovcami, bielych piesčitých krinoidných vápencov, červených hľuznatých vápencov, slienitých vápencov, masívnych organogénnych a organodetritických vápencov. Súvrstvia dosahujú mocnosť niekoľko sto metrov.
Reliéf: Časť je v smere sever-juh dlhá približne 5km a v smere západ-východ široká približne 2km. Maníny zaberajú masívy vrchov Veľký Manín (890,6m) a Malý Manín (812,8m), rozdelených hlbokou Manínskou tiesňavou. Bradlový reliéf tiahnuci sa po južnom okraji flyšových pohorí tu prechádza na ľavú stranu Váhu a vytvára jedno z najmohutnejších bradiel na Slovensku (Manínske bradlo). Je typickým predstaviteľom manínskeho príkrovu ako súčasti bradlového pásma. Povrch územia formovali fluviokrasové procesy, vznikli rôzne formy podzemného a povrchového krasu. Na úbočiach oboch Manínov sa nachádza veľké množstvo zdokumentovaných jaskýň rôznej veľkosti, miestami súvislé plochy škráp a krasové jamy (závrty).
Lesné porasty:
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Nedelí sa.
Vrchy a sedlá:
