Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Veľkej Fatry.
Poloha: Nachádza sa v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Z východu je vymedzený líniou Biely Potok-Ružomberok-Valaská Dubová-sedlo Brestová, zo severu obcami Komjatná a Žaškov, zo severozápadu a západu je oddelený riekami Orava a Váh a z juhu líniou Ľubochnianske sedlo (762,0m)-Ľubochnianska dolina-dolina Kračkov-záver doliny Bystrého potoka-záver Čutkovskej doliny-Vtáčnik (1.090,4m)-Trlenská dolina-Vlkolínec-Biely Potok. Na severe ho ohraničuje Malá Fatra (podcelok Krivánska Fatra) a Oravská vrchovina, na severovýchode Chočské vrchy (podcelok Choč), na východe Podtatranská kotlina (podcelok Liptovská kotlina), na juhu podcelky Revúcke podolie, Šiprúň a Lysec a na západe Turčianska kotlina (podcelky Sklabinské podhorie, Turčianske nivy a Šútovské podhorie).
Okresy: Dolný Kubín, Martin, Ružomberok.
Rozloha:
Najvyšší bod: Vtáčnik (1.236,3m).
Najnižší bod: Nachádza sa v nadmorskej výške 420m.
Geologická stavba: Až do roku 1978 bola Šípska Fatra súčasťou Chočských vrchov, no pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Šípsku Fatru tvoria vápence.
Reliéf: Najvyšším vrchom časti severne od Váhu je Šíp (1.169,5m), ktorý dal meno celému pohoriu. Nachádzajú sa tu krasové formy (škrapy, závrty, jaskyne, priepasti).
Lesné porasty:
Vodstvo: Rieka Váh delí i samotnú Šípsku Fatru na dve časti.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Podcelok Šípska Fatra sa ďalej nedelí.