Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovenské stredohorie v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Na severe ho ohraničuje Pliešovská kotlina a Javorie, na východe Ostrôžky, na juhovýchode a na juhu Juhoslovenská kotlina, na západe Podunajská pahorkatina a na severozápade Štiavnické vrchy.
Okresy: Krupina, Levice, Veľký Krtíš, Zvolen.
Rozloha: 853km2.
Najvyšší bod: Kopaný závoz (775,3m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Patrí k najzachovalejším a najrozsiahlejším pozostatkom sopečných tabúľ v rámci neogénnych sopečných štruktúr. Tvoria ho súvrstvia sopečných tufov, tufitov a aglomerátov. Vulkanická činnosť prebiehala v troch etapách: etapa podmorského vulkanizmu so vznikom chaotických brekcií, ktoré sú odkryté na viacerých lokalitách na jej južnom upätí, etapa s charakterom explozívneho vulkanizmu v jazerno-riečnom prostredí a tieto formácie často tvoria morfologicky vystupujúce a krajinársky zaujímavé formy na okrajoch planiny, najmladšia etapa vulkanickej činnosti okolo eruptívneho centra so zvyškami kráterových brekcií. Ďalšie horniny, ktoré budujú záujmové územie, sú jemno až stredozrnné pieskovce, zlepence, tufy a tufity.
Reliéf: Celok je sopečného pôvodu má charakter plošiny. Reliéf krajiny je charakteristický sklonom planiny od severu (výška 600-800m) k juhu, lúčovito predelenej hlbokými kaňonovitými údoliami vodných tokov, a je výsledkom tektonických pohybov, ktoré ju rozčlenili na množstvo rýh so širokými tabuľovými plošinami. Výšku nad 700m dosahuje iba niekoľko málo vrcholov v podcelku Závozská vrchovina, pomerne časté sú vrcholy nad 500m. Doliny sú hlboké, stredná časť je eróziou rozrušená na vrchovinu, východná a západná časť sa premenili na tabuľové pahorkatiny. Tabuľové formy sa zachovali vďaka dobrej priepustnosti tufov. Z jednotvárneho povrchu vystupujú niekde andezity a ich pyroklastiká, ktoré tejto rovinatej krajine dodávajú pôvab a spestrenie. Meandrujúce toky riek dali základ pre vznik údolných nív, kde sa na strmých svahoch a terasách nevhodných na hospodárske využitie vytvorili postupne lesostepné spoločenstvá najmú listnaté, v ktorých sa vyskytujú viaceré zriedkavé a chránené druhy rastlín a živočíchov. Krupinská planina predstavuje územie s typickým lazníckym osídlením, historickými a kultúrnymi hodnotami a regionálnymi špecifikami. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastierky chov dobytka a oviec. Ojedinelým prírodno-krajinným fenoménom sopečného pôvodu je kaňonovitá dolina Litavy a Malej Litavy, územie má hodnotu i z hľadiska historického, náučného a archeologického. Aj keď Krupinská planina nepatrí medzi atraktívne turistické oblasti s vyvinutým cestovným ruchom, niektoré doliny poskytujú romantické prostredie. V oblasti je pomerne málo značených turistických chodníkov a z turistiky je vylúčená celá oblasť Vojenského obvodu Lešť.
Lesné porasty: Pôvodný rastlinný kryt bol človekom zmenený na oráčiny, lúky a pasienky. Pokrytý je prevažne hrabovými a dubovými lesmi. Tabuľové plošiny sú odlesnené a využívajú sa ako polia, lúky, pasienky a ovocné sady.
Vodstvo: Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia Ipľa (Krtíš, Tisovník, Stará rieka, Krupinica a Litava). V oblasti je nedostatok pitnej vody, povrchové toky vysychajú.
Rastlinstvo: Rastie tu teplomilná flóra. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie viniča.
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti.
Delenie: Krupinská planina sa delí na 4 geomorfologické podcelky: Bzovícka pahorkatina, Dačolomská planina, Závozská vrchovina, Modrokamenské úboče.