Zatriedenie: Geomorfologický celok Podhôlno-magurskej oblasti v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Na severe ho ohraničuje Spišská Magura, na severovýchode Spišsko-šarišské medzihorie, na juhovýchode Bachureň a Branisko, na juhu Hornádska kotlina a na západe Podtatranská kotlina.
Okresy: Kežmarok, Levoča, Sabinov, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa.
Rozloha: 625km2.
Najvyšší bod: Čierna hora (1.289,4m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Flyšové pohorie je tvorené hlavným masívnym chrbtom budovaným horninami vnútrokarpatského flyšu (pieskovce). Rázsochy budujú mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie.
Reliéf: Masívny chrbát s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi viac ako 1.000m. Vybiehajú z neho na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Rozsiahle pohorie má prevažne hornatinový reliéf tvorený širokými pieskovcovými chrbtami, ktoré boli vypreparované z menej odolných vrstiev flyša v ílovcovom vývoji.
Lesné porasty: Povrch je prevažne pokrytý lesom. Masívne a ťažšie prístupné chrbty pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých údoliach. Na juhozápadnom a južnom okraji sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s prímesou jedle a vo východnej časti a na severe sú to najmä bukové lesy. Miestami sa vyskytujú trvalé trávne porasty a plochy ornej pôdy. Lesnatá neosídlená krajina s lesohospodárskou a sčasti turisticko-rekreačnou funkciou, predhorská prípadne planinová krajina s vidieckou sídelnou štruktúrou a poľnohospodárskou funkciou.
Vodstvo: Na zlomovom ohraničení Levočských vrchov sa často vyskytujú minerálne pramene. Hydrologicky patrí územie do povodia Popradu a Hornádu, významnejšie toky sú Ľubica, Jakubianka, Torysa a Levočský potok.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Klimaticky patríúzemie do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti (v januári priemerne -5 až -7°C, v júli 14-16°C), 700-900mm zrážok ročne. Územie leží v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.
Delenie: Levočské vrchy sa delia na 3 geomorfologické podcelky: Levočská vysočina, Levočská vrchovina, Levočské planiny.