Podtatranská brázda

Zatriedenie: Geomorfologický celok Podhôlno-magurskej oblasti v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Územie Poľska rozdeľuje tento celok na dve samostatné časti (podcelky). Západnú časť na severe ohraničujú Skorušinské vrchy, na východe štátna hranica s Poľskom, na juhu Tatry, Chočské vrchy a na západe Oravská vrchovina. Východnú časť na severe ohraničuje Spišská Magura, na juhu Tatry a na západe štátna hranica s Poľskom.

Okresy: Dolný Kubín, Kežmarok, Tvrdošín.

Rozloha: 93km2.

Najvyšší bod: Strednica (1.128,6m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Morfologická zníženina vytvorená tektonickými a eróznymi procesmi v málo odolných ílovcových súvrstviach centrálno-karpatského flyšu. Budovaná je usadeninami vnútrokarpatského paleogénu. Južné svahy lemujú rozsiahle glaciofluviálne kužele.

Reliéf: Územie má pretiahnutý tvar v smere západ-východ a maximálnu šírku približne 6km. Územím Poľska je rozdelená na dva podcelky. Pokračuje na území Poľska severným predhorím Tatier. Povrch má ráz zvlnenej pahorkatiny až členitejšej podvrchoviny s hladko modelovaným reliéfom. Väčšina územia je vo výškach 800-1.000m.

Lesné porasty: Napriek nepriaznivým podmienkam je takmer polovica územia odlesnená a poľnohospodársky využívaná. V období valaskej kolonizácie bola oblasť odlesnená a zastavaná vidieckymi sídlami goralského typu. Prevažujú lúky a pasienky, menej je ornej pôdy. Lesy sú prevažne ihličnaté s prevahou smreka.

Vodstvo:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Patrí do chladnej klimatickej oblasti.

Delenie: Podtatranská brázda sa delí na 2 geomorfologické podcelky: Zuberecká brázda, Ždiarska brázda.