Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovensko-moravské Karpaty v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa v západnej časti Slovenska. Zaberá stredný tok Váhu približne od Žiliny po Nové Mesto nad Váhom. Na severe ho ohraničujú Javorníky, na severovýchode Žilinská kotlina a Súľovské vrchy, na východe Strážovské vrchy, na juhu Považský Inovec a Podunajská pahorkatina, na juhozápade Malé Karpaty a Myjavská pahorkatina a na západe Biele Karpaty.
Okresy: Bytča, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Žilina.
Rozloha: 549km2.
Najvyšší bod: Ondrejová (509,4m) východne od Považskej Bystrice.
Najnižší bod: Miesto, v ktorom Váh vteká do Podunajskej pahorkatiny v oblasti tzv. Beckovskej brány v nadmorskej výške približne 180m.
Geologická stavba: Považské podolie má rôzny geologický základ. Bytčianska kotlina je budovaná prevažne pieskovcami, siltovcami a ílovcami s ojedinelými sklzovými telesami a vápencami z vrchného eocénu až oligocénu. V okolí Považskej Bystrice je utváraná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi, zlepencami, ojedinele aj evaporitmi a vápencami z obdobia spodného miocénu. Ilavská kotlina leží na íloch, siltoch, pieskoch, štrkoch z vrchného liocénu až pliocénu. Oblasť Trenčianskej kotliny je značne rôznorodá, s prevahou ílovcov, siltovcov, pieskovcov a zlepencov spodného miocénu v južnej a západnej časti kotliny. Oblasť južne od Trenčína sa vyznačuje skôr výskytom ílov, siltovcov, pieskov a štrkov z obdobia vrchného miocénu až pliocénu.
Reliéf: Reliéf je prevažne pahorkatinový a rovinatý, tvorený nivou a terasami Váhu, náplavovými kužeľmi a poriečnymi rovňami v jednotlivých kotlinách. Je to sústava kotlín a pahorkatinových zníženín pozdĺž rieky stredného toku Váhu s rovinným až mierne zvlneným územím riečnych nív, náplavových kužeľov a terás. Celok je vyplnený najmä riečnymi uloženinami Váhu a materiálom náplavových kužeľov, ktorý vyniesli rieky zo susedných pohorí. Prevládajú tu hnedé a nivné pôdy. Väčšina územia leží v nadmorských výškach 200-500m. Na viacerých miestach vystupujú izolované bradlá bradlového pásma, ktoré sa tiahne súbežne s Váhom. Fluvizeme vo všetkých troch kotlinách sledujú koryto Váhu, pričom v Ilavskej a Trenčianskej kotline je pás fluvizemí zreteľne širší na pravom brehu ako na ľavom, kým v Bytčianskej kotline je viac menej rovnomerný na oboch brehoch Váhu. V oblasti Považskej Bystrice prevažujú kambizeme nasýtené a v oblasti južne od Trenčína kambizeme na viatych pieskoch. Z Bielych Karpát a Strážovských vrchov vybiehajú do doliny Váhu aj polohy rendzín. Z pôdnych druhov, prevažujú v Ilavskej a Trenčianskej kotline piesčité a hlinito-piesčité pôdy, v Bytčianskej kotline piesčito-hlinité až hlinité pôdy.
Lesné porasty: Územie je odlesnené, prevažuje orná pôda nad lúkami, pasienkami, záhradami a zastavanými plochami.
Vodstvo: Os územia tvorí rieka Váh, do ktorého ústia prítoky. Rieka Váh spája tri podcelky, najvyššie položenú Bytčiansku kotlinu so susednou Ilavskou kotlinou ležiacou juhozápadne od nej, a najnižšie a najjužnejšie ležiacu Trenčiansku kotlinu. Prechádza oblasťou zo severovýchodu na juhozápad. Celá oblasť patrí do povodia Váhu a jeho prítokov.
Rastlinstvo: Z floristického hľadiska sú pozoruhodné brehové porasty riečky Súčanka medzi obcami Dolná Súča a Skalka nad Váhom a tiež Seleckého potoka medzi obcami Selec a Trenčianske Stankovce. Ďalej významnými lokalitami sú Prepadlisko (slatinné jelšiny s močiarnymi spoločenstvami), Hájnica (xerotermofilné trávne a lesostepné spoločenstvá), Kobela (teplomilné rastlinné aj živočíšne druhy), Turecký vrch (xerotermná skalná step a lesostepné spoločenstvá duba plstnatého).
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Južná a stredná časť patrí do teplej oblasti, severná do mierne teplej klimatickej oblasti.
Delenie: Považské Podolie sa delí na 5 geomorfologických podcelkov: Trenčianska kotlina, Ilavská kotlina, Bytčianska kotlina, Bielokarpatské podhorie, Podmanínska pahorkatina.
