Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Východoslovenská nížina v subprovincii Veľká dunajská kotlina v provincii Východopanónska panva.
Poloha: Nachádza sa v jej západnej a severnej časti a predstavuje hornatejšiu časť. Vytvára veniec nížiny zo západného a severného smeru od susedných pohorí. Na severe ju ohraničujú Beskydské predhorie a Vihorlatské vrchy, na juhovýchode štátna hranica a Ukrajinou, na juhu Východoslovenská rovina a Zemplínske vrchy, na juhozápade štátna hranica s Maďarskom a na západe Slanské vrchy.
Okresy: Michalovce, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou.
Rozloha: 744km2.
Najvyšší bod:
Najnižší bod:
Geologická stavba: Podložie budujú naplavené neogénne sedimenty v zastúpení pestrých ílov, ílovcov, slieňov, pieskov, pieskovcov, štrkov a zlepencov. Najvýznamnejšie štrkové súvrstvia väčších mocností predstavuje tzv. pozdišovská štrková formácia. Vo východnej časti vystupujú aj sopečné horniny. Štvrtohorný povrchový kryt tvoria štrkopiesčité riečne náplavy, spraše a sprašové hliny.
Reliéf: V smere juh-sever a severozápad-juhovýchod je pahorkatina dlhá vyše 114km a 2-25km široká. Reliéf je pahorkatinový so širokými plochými chrbtami. Nadmorské výšky stúpajú od 110 do 400m. V reliéfe prevláda nížinná pahorkatina, ale značné plochy zaberá rovinný reliéf, najmä pozdĺž vodných tokov riek Topľa, Ondava, Laborec a Olša. Na väčších plochách je mierne až stredne zvlnený reliéf s amplitúdou 31-100m. Silne zvlnený reliéf s amplitúdou 101-180m majú podcelky Pozdišovský chrbát a Petrovské predhorie. Morfologicky výrazne sa prejavili aj zlomové štruktúry a ako celok má mierne pozitívnu pohybovú tendenciu. Relatívny zdvih vykazuje podcelok Petrovské podhorie. Morfoštruktúrna diferenciácia sa odráža v reliéfe, hydrologických, pôdnych a biologických vlastnostiach i v celkovom ráze krajiny.
Lesné porasty: Odlesnená krajina sa poľnohospodársky intenzívne využíva. Okrem ornej pôdy sa vyskytujú i vinice.
Vodstvo: Územie patrí k povodiu rieky Bodrog. V tektonickej zníženine pod Vihorlatom bola vybudovaná vodná nádrž Zemplínska šírava.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Klimaticky patrí územie do teplej klimatickej oblasti. Ppriemerná teplota v januári je -1,5°C až -4°C, v júli 18,5-19,5°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 650-700mm.
Delenie: Východoslovenská pahorkatina sa delí na 9 geomorfologických podcelkov: Podslanská pahorkatina, Toplianska niva, Vranovská pahorkatina, Ondavská niva, Pozdišovský chrbát, Laborecká niva, Podvihorlatská pahorkatina, Zálužická pahorkatina, Petrovské podhorie.