Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Podunajská nížina v subprovincii Malá dunajská kotlina v provincii Západopanónska panva.
Poloha: Nachádza sa v jej severnej a severovýchodnej časti. Na severe ho ohraničujú Považské podolie, Považský Inovec, na severovýchode Strážovské vrchy Hornonitrianska kotlina a Tribeč, na východe Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Krupinská planina a malou časťou Juhoslovenská kotlina, na juhovýchode Burda (časť územia na východe vymedzuje rieka Ipeľ a na juhovýchode rieky Dunaj) a okolo nej na juhovýchode a na juhu štátna hranica s Maďarskom, na juhozápade Podunajská rovina a na západe Malé Karpaty.
Okresy: Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Trenčín.
Rozloha: 6.384km2.
Najvyšší bod: Kolíňanský vrch (355,8m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Geologické podložie územia tvoria mladotreťohorné jazerné sedimenty charakteru ílov, pieskov a štrkov, ktoré sú prekryté vetrom uloženými sprašami a sprašovými hlinami. Na nivách tokov sa nachádzajú riečne usadeniny, v zníženinách sú slatinné rašeliny.
Reliéf: Je to najväčší krajinný celok na Slovensku a tvorí severnejšiu a hornatejšiu časť oblasti Podunajská nížina. V smere severozápad-juhovýchod dosahuje dĺžku vyše 130km a šírku 15-60km. Celok je budovaný prevažne sprašami, na ktorých sa vytvoril pahorkatinový reliéf (s výškovým rozdielom 31-100m). Rovinný reliéf je najmä pozdĺž Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona a Ipľa. Amplitúda reliéfu zriedka prekračuje hodnotu 100m, nadmorské výšky stúpajú od 110m až na 300-350m. Pozdĺž riek pomerne veľké plochy zaberá rovinaté územie. Pozdĺž tokov sa miestami zachovali terasové stupne, ktoré predstavujú staré dná jednotlivých tokov zo starších období štvrtohôr a menšie plochy lesov vo forme remíz. Pre pahorkovitý reliéf je charakteristické striedanie širokých a rôzne hlbokých zníženín. Oddeľujú ich ploché chrbty až plošiny, na ktorých sú výrazné stopy veternej a vodnej erózie. Podunajská pahorkatina je silne pozmenená antropogénnou činnosťou. Orná pôda zaberá 70-80%, trávnaté plochy a zastavané územie 20-30% celkovej plochy. Predstavuje typ nížinnej polyfunkčnej krajiny s prevahou priemyselno-poľnohospodárskej funkcie. Diferencované prírodné podmienky a antropogénna činnosť podmienili vznik subtypu nížinnej pahorkatiny s kultúrnou stepou až lesostepou, prevažne s vidieckym osídlením a poľnohospodárskou funkciou a subtypu poriečnej rovinnej krajiny s kultúrnou stepou, s vysokým podielom mestských sídiel a technicko-konštrukčných prvkov s priemyselno-poľnohospodárskou a komunikačnou funkciou.
Lesné porasty: Povrch je temer úplne odlesnený a intenzívne poľnohospodársky využívaný s prevahou ornej pôdy. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov.
Vodstvo: Územím preteká pomerne hustá sieť vodných tokov. Podľa najvýznamnejších dostali názov jednotlivé pahorkatiny. Hydrologicky patrí k povodiu Dunaja, ktorý ju odvodňuje sčasti priamo, sčasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipľa a ich prítokmi. Toky, ktoré pramenia v pahorkatine majú vrchovinno-nížinný režim s typom dažďovo-snehového odtoku. Veľmi významné sú výskyty teplých i studených minerálnych prameňov, ktoré sa viažu na tektonické poruchy. Najvýznamnejšie sú pramene v Piešťanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a Malých Bieliciach.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Územie patrí do teplej klimatickej oblasti typu nížinnej, mierne teplej a mierne suchej klímy.
Delenie: Podunajská pahorkatina sa delí na 11 podcelkov: Trnavská pahorkatina, Dolnovážska niva, Nitrianska pahorkatina, Nitrianska niva, Žitavská pahorkatina, Žitavská niva, Hronská pahorkatina, Hronská niva, Čenkovská niva, Ipeľská pahorkatina, Ipeľská niva.