Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Podunajskej nížiny v subprovincii Malá dunajská kotlina v provincii Západopanónska panva.
Poloha: Nachádza sa v jej juhozápadnej časti. Zaberá Žitný ostrov a dolné toky rieky Váh a Nitra. Na severe a východe ho ohraničuje Podunajská pahorkatina, na juhu štátna hranica s Maďarskom (hranicou je rieka Dunaj), na juhozápade štátna hranica s Rakúskom a na západe Malé Karpaty.
Okresy:
Rozloha: 3.489km2.
Najvyšší bod:
Najnižší bod:
Geologická stavba:
Reliéf: Monotónny rovinatý povrch s malými výškovými rozdielmi (nadmorská výška 110m na juhu a 160m na severe) tvoria riečne usadeniny na niektorých miestach prekryté nánosmi naviatych pieskov. Najmladšie časti roviny sa nachádzajú na nivách jednotlivých tokov. Nad ich plochý povrch so zvyškami mŕtvych ramien sa miestami dvíhajú mierne vyklenuté vyvýšeniny (agradačné valy), ktoré sú budované štrkmi a štrkopieskami väčšinou prekrytými hlinitými riečnymi sedimentmi alebo lokálne previatymi pieskami a sprašami. Najrozsiahlejšia vyvýšenina sa tiahne stredom Žitného ostrova a predstavuje jeho morfologicky najstaršiu a zároveň najsuchšiu časť. Takéto mierne vyvýšené formy lemujú celý Žitný ostrov a nachádzajú sa pozdĺž riek Dunaj a Malý Dunaj. Nivy tokov s charakterom sústav agradačných valov sú veľmi široké. Niva Dunaja má šírku až vyše 30km, niva Váhu 7-15km. Na ramená sa vetviaca riečna sieť podporovala ukladanie materiálu na vrchole vyvýšenín. Priestory medzi vyvýšenými valmi a ich znížené okraje boli zamokrené. Niektoré mali charakter močiarov, počas vysokých vodných stavov až jazier. Vyšší stupeň roviny patrí riečnym terasám (relatívne výškové rozdiely neprekračujú 30m nad Dunajom). Veľkú časť územia zaberá Žitný ostrov, menšiu Umelý ostrov.
Žitný ostrov
Je súčasťou Podunajskej roviny. Rozprestiera sa medzi Dunajom a Malým Dunajom od Bratislavy po Komárno na ploche vyše 1.600km2. Morfologicky je to územie veľmi jednotvárne, takmer s plochým reliéfom. Časť Žitného ostrova, západne od kanála Sap-Asod po Bratislavu je chránená vodohospodárska oblasť. Predstavuje najvýznamnejšiu zásobáreň a podzemnú nádrž pitnej vody na Slovensku. Územie Žitného ostrova patrí medzi najteplejšie oblasti Slovenska s priemernou ročnou teplotou 9-10˚C. Vzhľadom na priaznivé úrodné podmienky sa zaraďuje medzi najproduktívnejšie oblasti Slovenska, preto je tu aj najrozvinutejší potravinársky priemysel. Ťažba štrkopieskov má význam pre stavebníctvo. Žitný ostrov je osídlený od praveku. Dokazujú to archeologické vykopávky. Postupne sa na tomto území vystriedali všetky historické obdobia. Po Viedenskej arbitráži bol Žitný ostrov spolu s južným Slovenskom okupovaný fašistickým horthyovským Maďarskom. Vďaka svojej výhodnej polohe a blízkosti troch európskych metropol (Bratislava, Budapešť, Viedeň) s v posledných rokoch nádejne rozvíja infraštruktúra z hľadiska podnikania. Propagáciou vzácnych architektonických pamiatok, múzeí a galérií, zlepšených možností športového využitia (výstavba Vodného diela Gabčíkovo) sa zvyšuje záujem o toto územie aj z hľadiska turizmu.
Umelý ostrov
Technickým riešením Vodného diela Gabčíkovo sa medzi Dunajom a prívodným kanálom diela vytvoril umelý ostrov s obcami Dobrohošť, Vojka nad Dunajom a Bodíky. Je to zároveň 3.časť CHKO Dunajské luhy. Ramenná sústava na tomto ostrove je zásobovaná vodou cez odberový objekt z prívodného kanála pri obci Dobrohošť. Ostrov predstavuje krajinársky zaujímavé a na rekreáciu hodnotné územie. Lužný les pretkaný sieťou dunajských ramien, ciest a chodníkov, umožňuje množstvo scénericky pekných vychádzok peši alebo na bicykli. Osobité čaro má plavba na malých športových lodiach v ramenách. Umelé jazerá, ktoré vznikli pri ťažbe štrkopieskov (Šulianske a Vojnianske jazero) s rozlohou 120ha čistej vodnej plochy, majú ideálne podmienky na rôzne rekreačné aktivity. Územím prechádza červeno značný turistický chodník (0715) z Čunova do Gabčíkova. Na ostrove sú najvhodnejšie podmienky na rekreáciu v jarnom, jesennom, prípadne v zimnom období. Letné obdobie (jún-september) znepríjemňuje dosť často výskyt komárov. Z dôvodu zachovania ekosystému tohto územia je v jarnom alebo letnom období umelo vyvolaná asi mesiac trvajúca záplava, vopred oznámená v masmédiách. V tomto čase je územie na rekreačné aktivity nevhodné. Na reguláciu vodného režimu na umelom ostrove sú vybudované línie prehradenia územia pozostávajúce z pevných ciest a kamenných prehrádzok, premosťujúcich ramená. Cez väčšinu prehrádzok sa trvale prelieva vody vo výške 5-40cm, čo čiastočne obmedzuje pohyb chodcov a cyklistov.
Lesné porasty: Z pôvodnej lesnej vegetácie sa zachovali len zvyšky. Najvýznamnejšie sú lesy lužné na recentných agradačných valoch Dunaja. Miestami sa zachovali aj pozdĺž Malého Dunaja, Váhu a Nitry. Na vlhkejších podmáčaných miestach sú lužné lesy mäkkých drevín, zložené z vŕb a topoľov. Na vyšších, suchších vyvýšeninách sú lužné lesy tvrdých drevín, zložené z dubov, brestov a jaseňov.
Vodstvo: Kvartérne a neogénne sedimenty územia sú porózne do veľkých hĺbok a majú veľké zásoby podpovrchových vôd, obyčajne artézskych i hypertermálnych.
Rastlinstvo: Na pieskových presypoch sa miestami zachovala pieskomilná vegetácia.
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Klimaticky patrí územie s výnimkou malej časti v severozápadnej časti Žitného ostrova k najsuchšiemu a najteplejšiemu typu klímy na Slovensku. Zaberá ho teplý, suchý klimatický okrsok s miernou zimou a s dlhším slnečným svitom.
Delenie: Podunajská rovina sa delí na 9 geomorfologických častí: Úľanská mokraď, Čiližská mokraď, Potôňska mokraď, Okoličnianska mokraď, Salibská mokraď, Martovská mokraď, Novozámocké pláňavy, Šúr.