Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Záhorská nížina v subprovincii Viedenská kotlina v provincii Západopanónska panva.
Poloha: Nachádza sa na juhozápadnom Slovensku. Na severe ho ohraničuje štátna hranica s Českou republikou, na severovýchode Biele Karpaty, na východe Myjavská pahorkatina, na juhu a západe Borská nížina a na severozápade Dolnomoravský úval.
Okresy: Senica, Skalica.
Rozloha: 369km2.
Najvyšší bod: Zámčisko (434,1m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Územie patrí k neogénnym sedimentárnym panvám. Juhozápadná časť je budovaná málo spevnenými až sypkým morskými neogénnymi sedimentmi, hlavne ílmi, slieňmi, siltmi, pieskami, pieskovcami a štrkmi z obdobia vrchného miocénu až pliocénu. Juhovýchodnú a centrálnu časť budujú ílovce, siltovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepence, ojedinele vápence spodného miocénu. Západná a sčasti aj centrálne časť je budovaná ílmi, ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami a zlepencami obdobia stredného miocénu. V tejto časti sa pridávajú vápence, sloje uhlia a ryolitové tufy. Najsevernejšia časť je budovaná flyšovými vrstvami pieskovcov, zlepencov a ílovcov obdobia paleogénu až spodného eocénu. Najsevernejšia časť zároveň prináleží k magurskému flyšu vonkajšieho flyšového pásma. Stredom územia prechádza niekoľko zlomových línií, pričom najvýznamnejšia prebieha v smere západ-východ.
Reliéf: Povrch nie je veľmi členitý, od poslednej ľadovej doby (würm) ho modelovali západné vetry, ktoré sem naviali hrubé vrstvy spraší a sprašových hlín. Pahorkatinový reliéf podlieha erózii a denudácii. Riekami modelovaný reliéf sa vyskytuje najmä v centrálnej časti, najmä v podcelku Zámčisko. Hoci sa toky do málo odolného podložia rýchlo zarezávajú nevytvárajú členitý reliéf, pretože vyvýšené formy podliehajú rýchle denudačným procesom. Vyskytujú sa tu tiež pieskové presypy, pričom piesky sú nevápnité, nezadržiavajú vody a ťažko sa na nich utvára humus.
Lesné porasty: Povrch je značne odlesnený. Prevláda orná pôda, menej sú zastúpené zvyšky lesov a trvalé trávne porasty. Borovicové lesy sa nachádzajú južne od Senice a v oblasti medzi obcami Smolinské a Gbely. Podcelok Zámčisko je porastený dubovými lesmi. V okolí Skalice je rozvinuté vinohradníctvo.
Vodstvo: Celé územie patrí do povodia rieky Morava. Územie odvodňujú jej prítoky: Myjava s Teplicou, Chvojnica, Unínsky potok a Slatina. Je tu niekoľko vodných nádrží. V Smrdákoch vyviera termálna liečivá voda.
Rastlinstvo:
Živočíšstvo: Vyskytuje sa tu množstvo teplomilných druhov, najmä hmyzu (koníky, kobylky, modlivka zelená, chrúst mramorový, cikáda viničná, húseničiar poľný). Z cicavcov tu žijú diviak lesný, srnec lesný a daniel škvrnitý.
Klimatické pomery: Patrí do teplej klimatickej oblasti. Len najvyššie položené oblasti (zámčisko) patria do mierne teplej oblasti. Priemerné teploty v júli dosahujú 18-19°C, v najzápadnejšej časti 19-20°C a v najvyšších polohách len 17°C. Priemerné teploty v januári dosahujú -2°C až -3°C, v najzápadnejšej časti do -2°C a v najvyšších polohách -3°C až -4°C. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 600-700mm. V letnom období tu prevládajú západné až severozápadné vetry, v zimnom období juhovýchodné.
Delenie: Chvojnická pahorkatina sa delí na 4 geomorfologické podcelky: Unínska pahorkatina, Senická pahorkatina, Zámčisko, Skalický hájik.