Poloha: Národný park leží geomorfologicky v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty, v geomorfologických celkoch Spišsko-gemerský kras, Veporské vrchy, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Podstatnú časť územie predstavuje krasová plošina Muránskej planiny. Národný park a ochranné pásmo sa nachádza v okrese Brezno, v katastri obcí Bacúch, Heľpa, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac, Telgárt, Vaľkovňa a Závadka nad Hronom, v okrese Revúca, v katastri obcí Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota a Muránska Zdychava, a v okrese Rimavská Sobota, v katastri Tisovca a obce Krokava.
Rozloha: Rozloha vlastného územia je 20 317,8021 ha, rozloha ochranného pásmo je 21.697,9644ha.
Vyhlásenie: Územie bolo vyhlásené Vyhláškou 9/1977 z 30.12.0976 ako chránená krajinná oblasť. Rozprestierala sa vo vtedajších okresoch Banská Bystrica, Rimavská Sobota a Rožňava. Zaberala Muránsku planinu a časť Slovenského rudohoria. Výmeru mala 21.930,89ha a výmera ochranného pásma bola 34.250ha. Nariadením 259/1997 z 23.9.1997 s účinnosťou od 1.10.1997 bolo územie chránenej krajinnej oblasti vyhlásené za národný park. Vyhláška 9/1977 bola nariadením zrušená. Národný park mal výmeru 20.317,8021ha (z toho bolo 2.561,5273ha poľnohospodárskej pôdy, 17.506,5531ha lesnej pôdy a 249,7217ha ostatných plôch). Výmera ochranného pásma bola 21.697,9644ha (z toho bolo 6.581,6180ha poľnohospodárskej pôdy, 14.401,1114ha lesnej pôdy a 715,2350ha ostatných plôch). V roku 2006 bol aktualizovaný. Národný park sa rozprestieral na území Muránskej planiny vo vtedajších okresoch Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Skladá sa z východnej a západnej časti.
Dôvod vyhlásenia: Z hľadiska pestrosti, zachovanosti a koncentrácie prírodných hodnôt predstavuje jedno z najcennejších území Slovenska. Pre národný park je charakteristická koncentrácia chránených, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, zachovaných prírodných geobiocenóz, ojedinelých výtvorov a periglaciálneho, krasového a fluviálneho reliéfu.
Geologická stavba: Podstatnú časť národného parku tvorí mohutná skrasovatená karbonátová doska, ktorá bola nasunutá od juhu na kryštalinikum Kráľovej hole. Budovaná je prevažne svetlými triasovými vápencami. Je tu doposiaľ zaregistrovaných vyše 150 jaskýň, 15 priepastí, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ako aj množstvo povrchových krasových javov ako škrapy, krasové jamy, tiesňavy, skalné veže a ihly, skalné brány. Zatiaľ najrozsiahlejší jaskynný systém predstavuje jaskyňa Bobačka s dĺžkou podzemných priestorov takmer 2,5km a s bohatou sintrovou výzdobou. Spomedzi priepastí najväčšiu hĺbku dosahuje Michňová (105m). Hydrogeologicky patrí k povodiam Hrona a Slanej. Výškové rozpätie národného parku je v rozmedzí nadmorských výšok od 400m (údolie Muránky) po 1.439m (Fabova hoľa). Najvyšším vrcholom celého územia spoločne s ochranným pásmom je Stolica (1.476,4m).
Vodstvo:
Lesy a porasty: Lesnatosť územia dosahuje 90% a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Južné svahy sú príznačné výskytom porastov duba, jaseňa a buka. Na vlastnej planine prevládajú bučiny a pôvodné ihličnaté lesy smreka a jedle. Na viacerých miestach rastie tis obyčajný. Na hrebeňoch sa zachovali reliktné porasty sosny a smrekovca. Zaujímavý je prirodzený ostrovčekovitý výskyt kosodreviny.
Rastlinstvo: Rastlinstvo územia sa radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov. Vplyvom rôznorodých reliéfnych, geologických, pôdnych, výškových a klimatických pomerov sa vytvorili podmienky, pri ktorých sú schopné blízko seba existovať druhy rôznych ekologických nárokov. Južné výslnné lesostepné svahy planiny sú charakteristické prítomnosťou teplomilnej a suchomilnej vegetácie. Naproti tomu v severných častiach planiny, alebo v chladných stanovištiach, sa vyskytujú mnohé vysokohorské druhy. Floristicky významné sú lúky a pasienky ako biotopy množstva ohrozených druhov, ktorých početnosť v posledných rokoch rapídne klesá. Veľmi hodnotné sú prameniská a ostatné mokraďné systémy so zriedkavo sa vyskytujúcimi druhmi flóry. Na území Muránskej planiny bolo zistených približne 1.150 taxónov cievnatých rastlín. Medzi nimi je množstvo chránených druhov, viaceré endemity a subendemity, z toho 3 západoeurópske paleoendemity a niekoľko reliktov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny je miestny paleoendemit lykovec muránsky.
Živočíšstvo: Základným rysom Muránskej planiny z hľadiska zoologického je jej zoogeografická poloha na južnom okraji slovenského úseku Karpát v blízkosti hranice panónskej oblasti. Táto skutočnosť podmieňuje podobne ako aj pri rastlinstve spoločné zastúpenie západokarpatských boreálnych, montánnych a submontánnych zoocenóz spoločne s niektorými panónskymi alebo všeobecne termofilnými druhmi. Bohatstvo fauny bezstavovcov reprezentuje viac ako 450 doposiaľ zistených druhov chrobákov, vyše 350 druhov motýľov, 286 druhov pavúkovcov, asi 200 druhov dvojkrídlovcov, 75 druhov mäkkýšov, 40 druhov mnohonôžok a stonôžok. Väčšinu druhov stavovcov predstavujú typické karpatské lesné druhy. Pravidelne sa tu vyskytujú všetky karpatské veľké šelmy, domov tu má napríklad medveď, vlk, rys, mačka divá, vydra, ale i orol skalný a orol krikľavý, sokol rároh, výr skalný, strnádka cia. Doposiaľ na sa na tomto území zaznamenal výskyt 22 druhov netopierov. Zvláštnosťou Muránskej planiny je miestny chov polodivokých koní pre potreby lesného hospodárstva.
Klimatické pomery: Územie NP Muránska planina sa nachádza v miernom podnebnom (klimatickom) pásme s pravidelným striedaním ročných období. Územie je súčasťou širšej oblasti ležiacej na rozhraní oceánskeho a kontinentálneho podnebia. Na juhu národného parku (nad Tisovcom a Muráňom), sú rozlohou malé územia mierne teplej oblasti B, zastúpenej vrchovinovým, veľmi vlhkým okrskom B10, ktorý siaha do nadmorskej výšky okolo 800m, kde hraničí s oblasťou C. V ochrannom pásme sú miesta mierne teplej oblasti. V Horehronskom podolí sa nachádza vrchovinový okrsok B7 s chladnou zimou, ktorý charakterizuje priemerná januárová teplota nižšia ako 5˚C. V hornej časti povodia Rimavy (po úroveň Tisovca), siaha zasa vlhký vrchovinový okrsok B8. Teda takmer 80% plochy územia národného parku zaberá chladná klíma, veľmi vlhká oblasť, kde priemerné zrážky oveľa prevyšujú výpar. Priemerné teploty sú v januári -6 až -7˚C, priemerné teploty v júli sú 11,5 až 13,5˚C. Ročný úhrn zrážok je 1.000-1.400mm. Snehová pokrývka sa vyskytuje 140-160 dní do roka, pričom jej maximálna výška presahuje 75cm.
Využitie územia: