Poloha: Národný park zaberá centrálnu časť geomorfologického celku Nízke Tatry. Okrajovo zasahuje aj do Spišsko-gemerského krasu, a ochranné pásmo zasahuje aj do Kozích chrbtov, Horehronského podolia, Zvolenskej kotliny, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry a Podtatranskej kotliny. Celok Nízke Tatry sa v sedle Čertovica (1.238,0m) člení na dva podcelky Kráľovohoľské Tatry na východe a Ďumbierske Tatry na západe. Masív Nízkych Tatier patrí medzi geograficky najvýznamnejšie a ekologicky najstabilnejšie horské celky Slovenska. Územie národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza v okrese Banská Bystrica, v katastri obcí Brusno, Hiadeľ, Moštenica, Podkonice a Pohronský Bukovec, v okrese Brezno, v katastri Brezna a obcí Bacúch, Beňuš, Braväcovo, Bystrá, Dolná Lehota, Heľpa, Horná Lehota, Jarabá, Jasenie, Mýto pod Ďumbierom, Pohorelá, Polomka, Šumiac, Telgárt a Závadka nad Hronom, v okrese Liptovský Mikuláš, v katastri Liptovského Mikuláša (mestské časti Iľanovo a Ploštín) a obcí Demänovská Dolina, Dúbrava, Kráľova Lehota, Lazisko, Liptovská Porúbka, Liptovské Kľačany, Liptovský Ján, Malužiná, Nižná Boca, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, v okrese Poprad, v katastri obcí Liptovská Teplička, Vernár a Vikartovce, a v okrese Ružomberok, v katastri Ružomberka a obcí Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovská Štiavnica.
Rozloha: Rozloha vlastného územia je 72.842ha, rozloha ochranného pásma je 110.162ha.
Vyhlásenie: Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený Nariadením 119/1978 z 14.6.1978. Rozprestieral sa vo vtedajších okresoch Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš a Poprad. Delil sa na západnú a východnú časť. Jeho výmera bola 81.095ha a výmera ochranného pásma bola 123.990ha. Vyhláškou 120/1978 zo 17.10.1978 bol vydaný Štatút Národného parku Nízke Tatry. Táto vyhláška rozdelila samotný národný park a jeho ochranné pásmo na niekoľko záujmových priestorov. Nariadením 182/1997 zo 17.6.1997 s účinnosťou od 1.7.1997 bola zmenená jeho výmera na 72.842ha (bola upravená hranica). Výmera ochranného pásma bola 110.162ha. Rozprestieral sa vo vtedajších okresoch Banská Bystrica, Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Poprad. Územie národného parku pozostávalo z dvoch samostatných častí: západnej a východnej. V rokoch 2004 a 2005 bol aktualizovaný.
Dôvod vyhlásenia: Dôvodom vyhlásenia chráneného územia bolo zabezpečenie ochrany, obnovy a zveľaďovania krajinných krás a prírodného a kultúrneho bohatstva jeho územia. Územie sa vyznačuje rozmanitosťou fyzio-geografických pomerov, výskytom mnohých endemických a reliktných druhov flóry a fauny, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi prameňmi a tichými zákutiami. Predstavuje najrozsiahlejšie chránené územie celého karpatského oblúka.
Geologická stavba: Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke 80km a v maximálnej šírke 30km. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahujú na Ďumbieri (2.043,4m). Hlavný hrebeň v jednotlivých častiach pohoria mení svoj vzhľad i geomorfologický charakter. Masív Prašivej v západnej časti s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa (1.753,2m) je typickým príkladom hôľneho masívu s hladko modelovaným reliéfom. Úsek medzi sedlom Ďurkovej (1.709,0m) a Čertovicou tvorí ďumbierska časť pohoria. Je najskalnatejšou skupinou celého hrebeňa s výrazným vysokohorským charakterom a so znakmi intenzívnej štvrtohornej ľadovcovej modelácie. Východná časť hrebeňa sa vyznačuje vysokou lesnatosťou a až v oblasti Orlovej (1.544,2m) a Kráľovej hole (1.946,1m) znova nadobúda hôľny charakter. Kráľovohoľské Tatry majú svojrázny charakter. Ich mohutná a asymetrická klenba sa tiahne v smere západ-východ. Hlavný hrebeň je posunutý na juh bližšie k Hronu. Preto sú južné rázsochy a doliny kratšie ako severné. Nízke Tatry sú druhým najvyšším kryštalinicko-jadrovým pohorím Vnútorných Západných Karpát. Pohorie vzniklo pri alpínskych horotvorných procesoch koncom druhohôr a začiatkom treťohôr. Centrálna časť je tvorená kryštalinikom (žula a kryštalické bridlice). Hlavný hrebeň okolo Ďumbiera (2.043,4m) a Prašivej (1.651,8m) je budovaný prašivským a ďumbierskym typom žuly. Južne od žulového jadra a v kráľovohoľskej časti vystupujú kryštalické bridlice, reprezentované prevažne rulami. Po oboch stranách kryštalinika nadväzujú druhohorné obalové a príkrovové série budované vápencami a dolomitmi. Na tieto horniny sa viaže členitý bralný reliéf s bralami, tiesňavami, jaskyňami. Medzi najvýznamnejšie krasové doliny patria Jánska a Demänovská dolina s najhlbším jaskynným systémom na Slovensku (jaskyňa Starý hrad hlboká 432m) a svetoznámymi Demänovskými jaskyňami s pozoruhodne bohatou kvapľovou výzdobou. Demänovský kras je najdlhším krasovým systémom na Slovensku (32,9km).
Lesy a porasty: Územie národného parku bolo od dávnych čias využívané človekom. Najmä baníctvo, hutníctvo, lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo v minulosti výrazne zasiahli do prírodných pomerov horstva. Súčasný vegetačný kryt je čiastočne pozmenený, čo priamo súvisí s ľudskou činnosťou v minulosti, ale aj v súčasnosti. Najviac sa to týka nižšie položených území, ktoré človek oddávna menil a prispôsoboval svojim potrebám. Lesné spoločenstvá predstavujú základný krajinný prvok národného parku. Pokrývajú takmer 67% celkovej plochy územia. Rozdielnosť geologického podkladu a ďalšie ekofaktory spôsobujú horizontálnu rozdielnosť vegetácie. Lesné porasty vo vápencoch južných upätí pohoria, reprezentované často prerušovaným pásom lesa, vytvára borovica alebo buk s prímesou jedle, smrekovca alebo smreka. Na severnom úpätí tvoria lesy na vápencoch rozsiahle komplexy s prevahou buka nad jedľou a smrekom v západnej časti, kým v strednej a východnej buk ustupuje v prospech smreka s prímesou jedle, smrekovca a najmä borovice. Na kryštaliniku prevažuje smrek s prímesou jarabiny. Kosodrevina sa vyskytuje prerušovane v celej oblasti pohoria v nadmorských výškach 1.400-1.800m. Nad pásmom kosodreviny sa rozprestierajú vysokohorské lúky, hole, vytvorené pestrými spoločenstvami tráv, najvyššie lokality tvorí alpínske pásmo.
Vodstvo: Nízke Tatry tvoria rozvodie najdôležitejších vodných tokov na Slovensku, Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu. Pohorie má veľký vodohospodársky význam nielen ako zásobáreň povrchových a podzemných vôd ale aj ako dôležitý rezervoár vlahy. Na zlomových líniách, hlavne po obvode Nízkych Tatier, sa nachádzajú početné pramene minerálnych vôd.
Rastlinstvo: Nízkotatranská flóra je neobyčajne bohatá a rozmanitá. Rozdielnosť v druhovom zložení spoločenstiev podmienil geologický podklad, výškové rozdiely a regionálna členitosť. Mnohé druhy sú spoločné s Vysokými a Západnými Tatrami, s výskytom prevažne druhov typických pre podmienky chladnej klímy. Tieto nájdeme najmä v ľadovcových kotloch a trávnatých spoločenstvách holí. Teplomilné až xerotermné druhy sú zastúpené vo vstupných bránach dolín, najmä na južnej strane, na vápencovom podklade. Západná časť Nízkych Tatier je z hľadiska rastlinstva pestrejšia ako východná. Nápadné rozdiely je možné sledovať najmä v zložení spoločenstiev vápencových a nevápencových území. Na vápencovom podklade je rastlinstvo oveľa bohatšie a vyznačuje sa predovšetkým zastúpením typických vápnomilných druhov horských a teplomilnejších. Na bralách a kamenných moriach sa vytvorili spoločenstvá skál, skalných puklín a sutín, na alúviách v dolinách sú to jelšové lužné lesy. Sekundárne lúčne spoločenstvá sa vyskytujú na odlesnených polohách.
Živočíšstvo: Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok vplýva aj na zloženie fauny. Živočíšstvo predstavuje typickú faunu karpatského horského stupňa a v porovnaní s faunou Vysokých a Západných Tatier má mnoho príbuzných znakov. Dobré životné podmienky tu nachádzajú reliktné, pôvodom severské, chladnomilné prvky. Nájdeme tu vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, veľkých cicavcov, šeliem a vtáctva. V lesoch žije veľké množstvo poľovnej zveri, z čoho najväčšie zastúpenie má jelenia zver, v menšom počte zver srnčia a diviačia. Zo šeliem má v národnom parku optimálne životné podmienky medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. V alpínskom pásme sa vyskytujú typické horské živočíchy, svišť vrchovský a kamzík vrchovský tatranský, ktorý je samostatnou geografickou rasou a okrem Slovenska sa nevyskytuje nikde inde na svete. V Nízkych Tatrách bol úspešne reštituovaný v polovici 70.rokov 20.storočia.
Klimatické pomery:
Využitie územia: