Považská Bystrica - Krížom-krážom Slovenskom

Poloha

Mesto leží v Považskom podolí. Zo severovýchodu je obkolesené Súľovskými vrchmi, z juhovýchodu Strážovskými vrchmi a zo severozápadu ho chránia Javorníky. Leží na brehu rieky Váh, na úrodných pôdach náplavového kužeľa a nivy rieky Domanižanka.

Najvyšší bod: Veľký Manín (890,6m).

Najnižší bod: Hladina vodnej nádrže Nosice na hranici katastra (285m).

História mesta

Stará dedina vznikla z trhoviska pod hradom pri rieke, ktorá sa pôvodne volala Bystrica (dnes Domanižanka), od ktorej dostala pomenovanie. Celkom prvá nepriama písomná zmienka o nej je v nedatovanej listine Matúša Čáka Trenčianskeho, pravdepodobne z roku 1316. Spomína sa v nej provincia Bystrica. Predtým, v roku 1250, sa ale už spomína fara na území mesta, ktorá patrila medzi najstaršie na Slovensku. V roku 1325 sa spomína Alexander Hedervári, kráľovský sudca a kastelán na hrade Bystrica. Obec Bistrica sa spomína 13.6.1330 v listine konventu v Hronskom Svätom Beňadiku, kde sa pri metácii obce Tŕstie spomína cesta vedúca na Bystricu (ohraničujúca chotár Beluše), „in viam publicam cum qua itur in Bistriciam“. Ako osada teda musela existovať už dávno predtým. História mesta je úzko spätá s Považským hradom. Ďalšie názvy: 1332 Bistense (tiež sa spomína fara), Bisterse, 1368 Bestercha (v listine opátstva svätého Hypolita v Nitre sa spomína kostol, fara s kňazom a správca cirkvi Michal z Bystrice), 1384 civitas (mesto) Biztrichiensis, 1408 oppidum (mestečko) Besterce, 1409 possessio Bysterce, 1410 civitas Bystrica, 1437 civitas Byztricza, 1458 Byztricza, 1786 Powaská Bistrica. V rokoch 1408, 1509 a 1511 sa územie mesta spomína ako oppidum. V roku 1399 sa ako civitas Biztriciensis stala majetkom haličského palatína Sudivoja z Ostrorogu a prešla zo slovanského práva na zákupné. V roku 1410 sa majiteľom stal Štibor zo Štiboríc. Tomu sa prisudzuje začiatok zveľaďovania obce. Vtedy mala obec málo obyvateľov, boli to prevažne roľníci a málo remeselníkov, ktorí boli potrební pre rozvoj hradu a obce. V 2.polovici 14.storočia získala Bestercha so súhlasom kráľa mestské výsady. V roku 1431 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. V roku 1434 po smrti Štibora zo Štiboríc prevzal majetky kráľ Žigmund a v roku 1435 obci obnovil staré výsady a udelil jarmočné právo potvrdené aj v roku 1665. Obec patrila panstvu Považská Bystrica, ktoré v roku 1438 kráľ daroval Antonovi z Podmanína. Osudy mesta sú spojené s dejinami Považského hradu. Listina datovaná 9.1.1506 nazývaná Podmanického artikuly (Articuli Podmanickyani) predstavuje právny poriadok (štatút) mesta. V 16.storočí bola čulým remeselníckym strediskom, najvýznamnejšie cechy boli súkennícky, kožušnícky, krajčírsky, mäsiarsky a hrnčiarsky. V roku 1511 kráľ Vladislav II. potvrdil výsadné listiny a v roku 1527 obyvateľov kráľ Ján Zápolský oslobodil od platenia mýta. V rokoch 1559 a 1569 zasiahli obec ničivé povodne. Od roku 1571 sa v obci konali 3 jarmoky ročne (potvrdené v listine kráľa Maximiliána) a v roku 1655 až 5 jarmokov ročne (rozšíril ich kráľ Ferdinand III.). V roku 1593 zasiahla obec povodeň. V roku 1598 mala obec 106 domov, v roku 1784 mala 1.701 obyvateľov a 279 domov, v roku 1828 mala 2.404 obyvateľov a 359 domov, v roku 1869 mala 2.192 obyvateľov, v roku 1843 mala 2.161 obyvateľov a 450 domov, v roku 1848 mala 1.983 obyvateľov, v roku 1880 mala 2.307 obyvateľov, v roku 1890 mala 2.390 obyvateľov, v roku 1894 mala 2.353 obyvateľov a 304 domov, v roku 1899 mala 2.387 obyvateľov, v roku 1900 mala 2.394 obyvateľov, v roku 1902 mala 2.390 obyvateľov, v roku 1910 mala 2.746 obyvateľov, v roku 1911 mala 2.736 obyvateľov, v roku 1919 mala 3.243 obyvateľov a 377 domov, v roku 1921 mala 2.684 obyvateľov, v roku 1930 mala 3.262 obyvateľov, v roku 1940 mala 7.785 obyvateľov v roku 1948 mala 7.831 obyvateľov. Z roku 1646 sa zachovalo potvrdenie mestského štatútu. Z roku 1659 sa zachovali najstaršie cechové štatúty (hrnčiarsky cech). V 18.storočí sa tu rozvíjali remeslá a pracovali tu súkenníci, hrnčiari, čižmári, obuvníci, kožušníci, krajčíri, mäsiari a povrazníci. Koncom 18.storočia sa začal ďalší rozvoj vtedy Povaskej Bistrice. Zriadili tu výrobňu šaštínskej kartúnky, neskôr aj tehelňu a menšie podniky drevárskeho a potravinárskeho priemyslu. V roku 1886 sa Považská Bystrica stáva tzv. malou obcou a v roku 1914 tzv. veľkou obcou. Požiare zasiahli obec v rokoch 1700, 1718, 1786, 1794, 1823 a 1905, povodne v rokoch 1620, 1622, 1662, 1725, 1784, 1794, 1813 a 1934. V 1.polovici 19.storočia je obec stále poľnohospodárskou a remeselníckou. V rokoch 1831 a 1884 mesto postihla cholera, v rokoch 1708-1710 mor, vo februári v roku 1858 silné zemetrasenie, v rokoch 1894, 1903, 1926, 1934, 1937, 1941, 1943 a 1958 povodeň. V roku 1914 bola Považská Bystrica začlenená medzi veľké obce. Do roku 1928 bola Považská Bystrica poľnohospodárskou obcou s rozvinutými remeslami (košikárstvo, tkáčstvo), dvomi tehelňami, likérkou (liehovarom) a dvomi vodnými mlynmi. V obci pracovali Československé muničné a kovodelné závody, účastinná spoločnosť (Munička), ktoré boli pobočkou bratislavského podniku s rovnakým názvom, ktorý bol predtým známy pod menom Roth. V roku 1929 sa začala výstavba závodu Československej zbrojovky, a.s. Brno, ktorý bol spustený v tom istom roku. Tieto dva podniky sa zlúčili v roku 1935, dovtedy vystupovali samostatne, hoci boli majetkovo previazané. V roku 1930 mala obec 3.262 obyvateľov a 545 domov, v roku 1938 mala 6.736 obyvateľov, v roku 1940 mala 7.780 obyvateľov a 928 domov. Obec bola počas 2.svetovej vojny oslobodená 30.4.1945. Po nej nastal rozvoj Zbrojovky Brno, a.s., ktoré sa v roku 1946 pretransformovali na Považské strojárne Klementa Gottwalda, n.p. (vyrábali sa tu motocykle, sústruhy, ložiská). V roku 1946 (25.jún) bol Považskej Bystrici priznaný štatút mesta. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Považskej Bystrici potvrdený štatút mesta. Počet obyvateľov sa v tom čase zdvojnásobil. V roku 1950 malo mesto 8.668 obyvateľov a 1.017 domov, v roku 1961 malo 11.608 obyvateľov a 1.213 domov, v roku 1970 malo 14.529 obyvateľov a 1.213 domov, v roku 1980 malo 30.444 obyvateľov a 1.315 domov, dňa 24.4.1989 prekročilo 40.000 obyvateľov. V roku 1997 žilo v meste 43.225 obyvateľov, v roku 2021 to bolo 29.734 obyvateľov (bez mestských častí) a v roku 2023 tu žilo 37.593 obyvateľov. S mestom v minulosti splynuli pôvodne samostatné obce Hrbotín (1408 Horborthyn, 1505 Hrbotin) a Markovec (1467 Markusowe Lehoth, 1720 Markofalva).

História osídlenia územia

Osídlenie z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l. a z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry a starej rímskej doby (0 – 380) bolo doložené v nížinnej lokalite Dolné Lány v blízkosti rieky Domanižanka. Osídlenie z bronzovej doby (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry, zo železnej doby (700 p. n.l. – 0) z okruhu lužickej a púchovskej kultúry a starej rímskej doby (0 – 380) bolo doložené pri križovatke cesty na Rajec s odbočkou na Zemiansky Kvašov. Osídlenie z bronzovej doby (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry bolo doložené v lokalite Za Strakovec pri západnom úpätí vrchu Kalvária (417,0m). V lokalite Dušianice bola odhalená osada vo vyššie položenom teréne a v lokalite Dolné Lány osada na riečnej nive Domanižanky z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 z okruhu púchovskej kultúry.

Pri novodobej prestavbe rímsko-katolíckeho kostola sa našli žiarové pohrebiská z okruhu lužickej kultúry z bronzovej doby (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.) a nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 z okruhu púchovskej kultúry.

Archeologický prieskum ukázal, že novodobé osídlenie územia mesta začalo na vŕšku svätej Heleny, prípadne na Kalvárii alebo Hradišti. Najpravdepodobnejší je ale vŕšok svätej Heleny, kde bol pôvodne vybudovaný drevený kostolík.

Praveké sídlisko na Dedovci, Hrádok Jelšové, Hrádok Ondrejová.

Dolný Moštenec: Výšinné sídlisko (hrádok na skalnom hrebeni chránený mohutným valom) v lokalite Skalica (463,2m) z medenej doby (eneolitu) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l., mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 z okruhu púchovskej kultúry a starej rímskej doby z obdobia 0 – 180 (nálezy črepov na hrebeni brala, hrotu oštepu s krídelkami). Na hrebeni brala je veľká plošina tvaru nádvoria dávneho hrádku. Ešte dnes sú tu viditeľné znaky zemného valu, opevnenia a prepálenej hliny. Z veľkomoravského obdobia (833-907), poveľkomoravského obdobia (907 – 1.000) a vrcholného stredoveku (1.000 – 1.375) sú okolo skalného brala Skalica (463,2m) ešte i dnes viditeľné priehlbiny v zemi, ako pozostatky zemných obydlí, na ktorých stáli zrubové chatky, ktoré tvorili príbytky. I dnes sa v týchto miestach nachádza mnoho črepov. Zosnulí boli pochovávaní v posvätnom háji do mohylového poľa rozprestierajúceho sa v lokalitách Prieseky a Hvozdie severozápadným smerom. Osada vraj zanikla podľa dávnej povesti počas tatárskych vpádov v 13.storočí.

Horný Moštenec: V Malej a Veľkej Závadskej jaskyni nález jaskynného sídliska. V Malej Závadskej jaskyni nálezy úlomkov keramiky z medenej doby (eneolitu) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l., z bronzovej doby (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry a z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 z okruhu púchovskej kultúry.

Podmanín: Výšinné sídlisko na Manínci. Hrádok na južnom výbežku Veľkého Manína (890,6m) pravdepodobne z obdobia ľudu púchovskej kultúry alebo stredoveku. Podľa umiestnenia na kóte 603,0m by mohol pochádzať skôr zo staršieho obdobia. Nad strmými svahmi sú dve umelo upravené terasy v dĺžke približne 35m. Tri samostatné sídliskové jednotky v lokalitách Dužiny, Nadlučie a Pažice.

Podvažie: Je tu doložené najstaršie osídlenie územia mesta zo starej kamennej doby (paleolit) vo výšinnej lokalite Dúbrava (496,9m) na kóte 360m. Nález osady vo vyššie položenom teréne v lokalite Chrasce z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 z okruhu púchovskej kultúry.

Považská Teplá: Nálezy zo strednej kamennej doby (mezolit) z obdobia 8.300 p. n.l. – 5.700 p. n.l. Z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l. v lokalite Záhumnie nález sekeromlatu a črepu nádoby. Ďalšie osídlenie dokumentuje niekoľko úlomkov kanelovej keramiky z okruhu bádenskej kultúry zo strednej medenej doby (stredný eneolit). Z mladej medenej doby (mladý eneolit) je doložené rozsiahlejšie sídlisko z okruhu bošáckej skupiny v lokalite Niva, Dúbrava a Pod Toračkou. Našli sa tu črepy keramických nádob, píšťalka, kamenné nástroje i hladené kamenné sekerky a sekeromlat. Nález menšieho opevnenia (hrádku) v kopcovitej polohe Toračka z bronzovej doby z obdobia 2.300 p. n.l. – 700 p. n.l. (nálezy: malá miska, črepy džbánku a fragment šálky). Z rovnakého obdobia v lokalite Nivy nález dvoch bronzových britiev a časť nádoby z okruhu lužickej kultúry. Popolnicové pohrebisko z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. z okruhu lužickej kultúry. Hrádok na temene kopca Toračka z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry s nálezmi črepov a hrádok v lokalite Baňa s nálezmi zlomkov nádob. Nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 z okruhu púchovskej kultúry z lokality Baňa a Toračka (nález malého zlomku keramického vykurovadla) a osada v lokalite Teplianske dolinky. Z veľkomoravského obdobia (833 – 907) nálezy na Veľkom Maníne (strelka, niekoľko stredovekých konských podkov).

Hradisko na Malom Maníne, Hrádok na vrchu Oplzeň.

Považské Podhradie: Na hradnom vrchu nálezy z mladej laténskej doby (400 p. n.l. – 0) z okruhu púchovskej kultúry (zlomky keramiky). Hrádok s asi 200m dlhým valom vzdialený asi 400m od hradného vrchu. Z rovnakého obdobia sídliská v lokalite Prielohy a Sihoť. Nález keltskej striebornej mince typu Divinka z rímskej doby (0 – 380) na hradnom vrchu. Z rovnakého obdobia v lokalite Prielohy nález listového hrotu kopije. Z veľkomoravského obdobia (833 – 907) na vrchu Hradište v nadmorskej výške 641m nálezy keramiky.

Praznov: Stopy osídlenia vo vyššie položenom teréne v polohe Bukovina zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 – 400 p. n.l. a mladej železnej doby (laténska doba) z obdiba 400 p. n.l. – 0. Pohrebisko z hradištnej doby: predveľkomoravské obdobie (675 – 791) a veľkomoravské obdobie (833 – 907). V polohe Pod Praznov sídlisko z okruhu púchovskej kultúry z obdobia 1.storočie p. n.l. a slovanské osídlenie z 9.storočia. Pri južnom úpätí vrchu Narica sa našlo sídlisko z okruhu púchovskej kultúry z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 a slovanské sídlisko z 9.storočia (obdobie Veľkomoravskej ríše). Pod úpätím vrchu Narica sa nachádzalo rozsiahlejšie sídlisko s plochou asi 1ha zo staršej rímskej doby (0 – 400 n.l.). Sídliská púchovskej kultúry sa tiež zistili v lokalite Bukovinka, v údolí rieky Domanižanka a na západnom brehu Praznovského potoka.

Šebešťanová: Osídlenie v lokalite Pod Skalkou.

Mestské časti

Dolný Moštenec

Obec sa spomína v roku 1397 v listine vydanej kráľom Žigmundom Luxemburským ako darovaná Považskej Bystrici pod názvom Mosenech (ďalšie názvy: 1415 Also Mosonoch, 1437 Also Mochenecz, 1773 Dolny Mosstenecz, Alsó-Mostenecz, 1786 Alschó-Moschtenecz, 1808 Dolní Mostěnec, Alsó-Mosztenyecz, 1863-1888 Alsómostenec, 1892-1902 Alsómostyenec, 1907-1913 Alsóhidas, 1920 Dolný Moštenec). Pôvodne obec patrila rodu Zápoľských, neskoršie panstvu Košeca, potom zemianskym rodinám (od roku 1506 Rožoňovcom). V obci žili iba slobodní ľudia, ktorí nepodliehali žiadnym povinnostiam voči panským robotám a platbám. V roku 1536 boli v obci 3 usadlosti, v roku 1598 mala 22 zemianskych domov a 120 obyvateľov, v roku 1629 mala 22 zemianskych domov, v roku 1784 mala 36 domov a 200 obyvateľov, v roku 1828 mala 40 domov a 333 obyvateľov, v roku 1843 mala 43 domov, v roku 1848 mala 131 obyvateľov, v roku 1869 mala 240 obyvateľov, v roku 1880 mala 241 obyvateľov, v roku 1890 mala 262 obyvateľov, v roku 1894 mala 262 obyvateľov a 32 domov, v roku 1899 mala 262 obyvateľov, v rokoch 1900 a 1902 mala 305 obyvateľov, v roku 1910 mala 315 obyvateľov, v roku 1921 mala 362 obyvateľov, v roku 1930 mala 437 obyvateľov, v roku 1940 mala 545 obyvateľov, v roku 1948 mala 567 obyvateľov, v roku 1950 mala 590 obyvateľov, v roku 1961 mala 738 obyvateľov, v roku 1970 mala 802 obyvateľov, v roku 2009 mala 741 obyvateľov a v roku 2021 mala 803 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, oviec a poľnohospodárstvom. V roku 1611 bola v obci kováčska dielňa, v roku 1631 drevený mlyn (zanikol v roku 1904). V 20.storočí väčšina obyvateľstva pracovala v Považskej Bystrici. Od 1.1.1979 bol pričlenený k mestu ako mestská časť.

Horný Moštenec

Obec sa spomína v roku 1397 ako Mosenech et alter Mosenech (ďalšie názvy 1400 Mosthenyk, 1415 Felseu Mosonoch, 1518 Mossczencz, 1773 Horny Mosstenecz). Patrila hradnému panstvu Košeca, neskoršie zemianskym rodinám (Rožoňovcom). V roku 1546 sa obec dostala do držby Podmanických, majiteľov Bystrického hradu. V roku 1536 mala obec 6 usadlostí, v roku 1598 mala 24 domov, v roku 1784 mala 30 domov, v roku 1828 mala 40 domov, v roku 1843 mala 39 domov a 345 obyvateľov, v roku 1848 mala 189 obyvateľov, v roku 1869 mala 250 obyvateľov, v roku 1880 mala 180 obyvateľov, v roku 1890 mala 227 obyvateľov, v roku 1894 mala 227 obyvateľov a 30 domov, v roku 1899 mala 227 obyvateľov, v rokoch 1900 a 1902 mala 275 obyvateľov, v roku 1910 mala 286 obyvateľov, v roku 1921 mala 284 obyvateľov, v roku 1930 mala 330 obyvateľov, v roku 1940 mala 400 obyvateľov, v roku 1948 mala 366 obyvateľov, v roku 1961 mala 443 obyvateľov, v roku 1971 mala 502 obyvateľov a v roku 2021 mala 610 obyvateľov. Poddanské obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom oviec, uhliarstvom a včelárstvom. V 20.storočí väčšina obyvateľstva pracovala v strojárňach v Považskej Bystrici. Od 1.1.1979 je obec mestskou časťou.

Milochov

Prvé písomné zmienky o obci sú z roku 1401, kedy sa spomína ako Mylochow (ďalšie názvy: 1407 Mylocho, 1467 Milochow). Obec najskôr patrila panstvu Košeca, neskôr časť patrila rodine Milochovských a Lieskovských a časť panstvu Považská Bystrica. V roku 1540 mala obec 6 usadlostí, v roku 1559 mala 25 usadlostí, v roku 1598 mala 27 domov, v roku 1784 mala 89 domov, v roku 1828 mala 77 domov, v roku 1843 mala 69 domov, v roku 1848 mala 454 obyvateľov, v roku 1869 mala 455 obyvateľov, v roku 1880 mala 441 obyvateľov, v rokoch 1890 a 1894 mala 502 obyvateľov a 75 domov, v roku 1899 mala 502 obyvateľov, v rokoch 1900 a 1902 mala 544 obyvateľov, v roku 1910 mala 622 obyvateľov, v roku 1921 mala 665 obyvateľov, v roku 1930 mala 755 obyvateľov, v roku 1940 mala 883 obyvateľov, v roku 1948 mala 934 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.039 obyvateľov, v roku 1970 mala 1.078 obyvateľov a v roku 2021 mala 795 obyvateľov. V roku 1721 väčšina obce patrila Pavlovi Balašovi a boli tu vtedy 4 usadlosti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka a oviec. V obci bol mlyn. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a košikárstvom. V roku 1957 presídlili Milochov pre výstavbu vodnej nádrže Nosice na nové sídlisko v chotári obce. Pôvodná obec bola zaplavená. V 20.storočí väčšina obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch v Považskej Bystrici, Púchove a Žiline. Mestskou časťou je od 1.1.1979. Súčasná mestská časť sa delí na Dolný Milochov a Horný Milochov.

Orlové

Obec sa spomína v roku 1408 ako Orlowhege, Slavonice Dubova Hora (ďalšie názvy 1439 Orlowe). Patrila panstvu Považská Bystrica. V roku 1546 mala obec 5 usadlostí, v roku 1559 mala 14 usadlostí, v roku 1598 mala 16 domov, v roku 1784 mala 49 domov a v roku 1828 mala 35 domov, v roku 1843 mala 40 domov, v roku 1869 mala 280 obyvateľov, v roku 1880 mala 323 obyvateľov, v roku 1890 mala 413 obyvateľov, v roku 1894 mala 414 obyvateľov a 51 domov, v roku 1900 mala 446 obyvateľov, v roku 1902 mala 444 obyvateľov, v roku 1910 mala 403 obyvateľov, v roku 1921 mala 413 obyvateľov, v roku 1930 mala 479 obyvateľov, v roku 1940 mala 617 obyvateľov, v roku 1948 mala 594 obyvateľov, v roku 1961 mala 716 obyvateľov, v roku 1970 mala 777 obyvateľov a v roku 2021 mala 629 obyvateľov. V roku 1559 zasiahla obec povodeň. V roku 1631 tu bol majer. V roku 1720 tu bol majer. V 18.storočí tu bol mlyn. V 20.rokoch 18.storočia bola obec takmer zničená (v roku 1721 tu bolo 11 spustošených usadlostí). Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pltníctvom a košikárstvom. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a košíkarstvom, mnohí odchádzali za prácou na južné Slovensko a do cudziny. V roku 1901 bola v obci píla. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v Považskej Bystrici. K mestu bolo Orlové ako mestská časť pričlenené 1.1.1972.

Podmanín

Obec sa spomína v roku 1351 ako Podmanyn (ďalšie názvy: 1418 Podmaninch, 1598 Podmanin). Patrila zemanom Podmanickým, ktorí ju neskôr pričlenili k panstvu Považská Bystrica (16.storočie). V roku 1540 mala obec 3 usadlosti, v roku 1548 mala 8 usadlostí, v rokoch 1549-1556 jednu usadlosť, v roku 1559 mala 5,5 usadlosti, v roku 1598 mala 8 domov, v roku 1715 mala 16 obyvateľov, v roku 1784 mala 54 domov a v roku 1828 mala 28 domov, v roku 1843 mala 23 domov, v roku 1869 mala 262 obyvateľov, v roku 1880 mala 235 obyvateľov, v roku 1890 mala 241 obyvateľov, v roku 1894 mala 239 obyvateľov a 37 domov, v roku 1899 mala 241 obyvateľov, v rokoch 1900 a 1902 mala 273 obyvateľov, v roku 1910 mala 293 obyvateľov, v roku 1921 mala 302 obyvateľov, v roku 1930 mala 343 obyvateľov, v roku 1936 mala 64 domov a 411 obyvateľov, v roku 1940 mala 427 obyvateľov, v roku 1945 mala 427 obyvateľov, v roku 1948 mala 367 obyvateľov, v roku 1961 mala 523 obyvateľov, v roku 1970 mala 579 obyvateľov a v roku 2021 mala 565 obyvateľov. V roku 1721 bola obec iba riedko osídlená. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pracovali v lesoch. Začiatkom 20.storočia mnohí odchádzali ako sezónni poľnohospodárski robotníci. Počas SNP pôsobili v okolí obce partizáni. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v Považskej Bystrici. K mestu bol Podmanín ako mestská časť pričlenený 1.1.1980.

Podvažie

Obec sa spomína v roku 1378 ako Pouasa (ďalšie názvy: Powasen, 1405 Podvazje, 1471 Felseu-Podwasy, 1598 Podwažie, 1773 Podwažje). Patrila zemanom, neskôr panstvu Považská Bystrica, od roku 163 Šimonovi Balašovi. Už od polovice 15.storočia bola obec rozdelená na Dolné a Horné Podvažie. Dolné Podvažie bolo poddanskou obcou, bol tu mlyn. V roku 1559 malo Horné Podvažie 5 usadlostí. V rokoch 1540-1548 mala obec 2 usadlosti, v rokoch 1550-1552 mala jednu usadlosť, v roku 1559 mala 5 usadlostí, v roku 1598 mala 11 domov, v roku 1784 mala 30 domov, v roku 1828 mala 32 domov, v roku 1843 mala 30 domov, v roku 1869 mala 287 obyvateľov, v roku 1880 mala 292 obyvateľov, v roku 1890 mala 303 obyvateľov, v roku 1894 mala 303 obyvateľov, v roku 1900 mala 310 obyvateľov, v roku 1902 mala 309 obyvateľov, v roku 1910 mala 296 obyvateľov v roku 1921 mala 315 obyvateľov, v roku 1930 mala 346 obyvateľov, v roku 1940 mala 376 obyvateľov, v roku 1948 mala 421 obyvateľov, v roku 1961 mala 500 obyvateľov, v roku 1970 mala 565 obyvateľov a v roku 2021 mala 598 obyvateľov. V roku 1720 tu bol majer. Na začiatku 18.storočia v obci žilo iba želiarske obyvateľstvo. V 1.polovici 18.storočia tu pracoval mlyn a vodná píla. V obci bol mlyn a pivovar. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a košikárstvom. Začiatkom 20.storočia odchádzali za prácou mimo obec. V 20.storočí pracovala časť obyvateľstva v Považskej Bystrici a časť v podniku Váhostav v Mikšovej. K mestu bolo Podvažie ako mestská časť pričlenené 1.1.1979.

Považská Bystrica

Považská Teplá

Prvá nepriama zmienka o území obce je z 1.1.1351, kedy na nariadenie kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou zapísala nitrianska kapitula Mikuláša, syna Adriána z Podmanína a syna Tanaka z Teplej (Teppla, Vágbéve) do držby lesného majetku Lúčka. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1439 kedy sa spomína ako Tepla (ďalšie názvy: 1458 Teppla, 1471 Thepla, 1598 Tepla Wazna, 1808 Wážná Teplá, 1920 Považská Teplá). Vtedy bola poddanskou obcou panstva Považská Bystrica. V rokoch 1540-1548 mala obec 2, neskôr 5 usadlostí, v roku 1559 mala 8 usadlostí, v roku 1598 mala 23 domov, v roku 1784 mala 58 domov, v roku 1828 mala 49 domov, v roku 1843 mala 50 domov, v roku 1869 mala 416 obyvateľov, v roku 1880 mala 357 obyvateľov, v rokoch 1890, 1894 a 1899 mala 388 obyvateľov, v roku 1900 mala 369 obyvateľov, v roku 1902 mala 358 obyvateľov, v roku 1910 mala 487 obyvateľov, v roku 1921 mala 499 obyvateľov, v roku 1930 mala 644 obyvateľov, v roku 1940 mala 818 obyvateľov, v roku 1948 mala 843 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.122 obyvateľov, v roku 1970 mala 1.593 obyvateľov a v roku 2021 mala 1.507 obyvateľov. V 16.storočí v obci pracoval panský mlyn. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a ovocinárstvom. V rokoch 1777 a 1803 zasiahli obec požiare. V 18.storočí tu pracovali 3 mlyny. Z remeselnej výroby tu bolo rozšírené košikárstvo, tkáčstvo a valchovanie súkna. V roku 1907 pracovala v obci parná píla. S obcou v minulosti splynula pôvodne samostatná obec Bodice, ktorá sa spomína v roku 1345 ako Bood. Súčasťou obce je Záluž. Záluž sa spomína v roku 1440 ako Záluschy (ďalšie názvy: 1479 Záluzzie, 1507 Zálwsye). Patrila zemianskej rodine Zálužskovcov. V rokoch 1546-1548 bola obec pripojená k panstvu Bystrica. V roku 1598 mala obec 7 domov, v roku 1784 mala 3 domy, v roku 1828 mala 9 domov, v roku 1843 bola samotou, v roku 1848 mala 3 domy a 32 obyvateľov. Obec Záluž s Považskou Teplou splynula v roku 1888. V 20.storočí väčšina obyvateľstva Považskej Teplej pracovala v Považskej Bystrici. Obec sa od 1.1.1979 stala mestskou časťou.

Považské Podhradie

Obec leží pod Považským hradom, s ktorého dejinami je spojená. Založená bola pravdepodobne v roku 1318. Hrad sa spomína v roku 1300 ako Bestruche (ďalšie názvy: 1325 Bistrica, 1383 castrum Bystriciensis, 1397 castrum Bistricz, 1458 castrum Byztricza), v 18.storočí Besztercze Podhrágy). Samotná obec je doložená v roku 1458 ako Podhradye, Podhradie (ďalšie názvy: 1471 Waralya, 1598 Podhradie, 1910 Vágpodgrady, 1920 Považské Podhradie). Patrila panstvu Považská Bystrica. V rokoch 1552-1553 mala obec 12 usadlostí, v roku 1559 mala 10 usadlostí, v roku 1598 mala 27 domov, v roku 1784 mala 79 domov, v roku 1828 mala 59 domov, v roku 1843 mala 68 domov, v roku 1869 mala 382 obyvateľov, v roku 1880 mala 375 obyvateľov, v rokoch 1890 a 1894 mala 370 obyvateľov, v roku 1899 mala 370 obyvateľov, v rokoch 1900 a 1902 mala 447 obyvateľov, v roku 1910 mala 413 obyvateľov, v roku 1921 mala 1921 mala 378 obyvateľov, v roku 1930 mala 427 obyvateľov, v roku 1938 mala 724 obyvateľov, v roku 1940 mala 648 obyvateľov, v roku 1948 mala 975 obyvateľov, v roku 1961 mala 775 obyvateľov, v roku 1970 mala 816 obyvateľov a v roku 2021 mala 900 obyvateľov. V roku 1831 vypukla v obci a okolí cholera, pri ktorej zahynulo 176 obyvateľov obce. 15.1.1858 územím otriaslo zemetrasenie. Obyvatelia pracovali ako remeselníci pre hrad a ako poľnohospodári. V obci bolo rozšírené košikárstvo. Bol tu pivovar, pálenica, mlyn a majer. V 20.storočí tu ešte bolo popri poľnohospodárstvu aj drevorubačstvo a košikárstvo, neskôr väčšina obyvateľov pracovala v Považskej Bystrici a v Púchove. K mestu bolo Považské Podhradie ako mestská časť pričlenené 1.1.1972.

Praznov

Obec sa spomína v roku 1414 ako willa Praznoucz (ďalšie názvy: 1418 Preznoch, Preznew, 1428 Praznolcz, 1438 Preznovecz, 1439 Preznoucz, Praznow, 1458 Preznew, 1471 Preznow, 1596-1598 Praznow, Praznou, 1773 Praznov, Praznow, 1786 Prassnow, Prasznow, 1806 Praznov, 1808 Praznó, Praznow, 1863 Praznó, 1902 Praznó, 1907-1913 Paraznó, 1920 Práznov). Súčasný názov obce sa používa od roku 1927. Názov pochádza pravdepodobne od zemianskej rodiny Praznovskovcov, ktorej prislúchala jej podstatná časť až do roku 1519. Časť obce patrila panstvu Považská Bystrica (16.storočie). V roku 1598 mala obec 26 domov, v roku 1721 mala 11 sedliackych usadlostí, v roku 1784 mala 57 domov, v rokoch 1828-1833 mala 59 domov, v roku 1843 mala 51 domov, v roku 1869 mala 376 obyvateľov, v roku 1880 mala 341 obyvateľov, v roku 1890 mala 343 obyvateľov, v roku 1894 mala 337 obyvateľov a 56 domov, v roku 1899 mala 341 obyvateľov, v rokoch 1900-1902 mala 346 obyvateľov, v roku 1910 mala 378 obyvateľov, v roku 1921 mala 376 obyvateľov, v roku 1930 mala 412 obyvateľov a 81 domov, v roku 1940 mala 542 obyvateľov, v roku 1948 mala 487 obyvateľov, v roku 1961 mala 681 obyvateľov, v roku 1970 mala 767 obyvateľov a 158 domov a v roku 2021 mala 709 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. V rokoch 1710-1711 bol v obci majer. V roku 1721 tu pracovali 2 mlyny. Začiatkom 20.storočia sa okrem poľnohospodárstva živili aj tkaním konopného plátna. V roku 1883 tu bola zriadená železničná zastávka a v roku 1886 zavedená pošta. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v Považskej Bystrici. Mestskou časťou je Praznov od 1.1.1980.

Šebešťanová

Obec sa spomína v roku 1414 ako Sebestenfalua (ďalšie názvy: 1435 Sebastianfalwa, 1502 Sebesczanfalwa, 1773 Sebestin, 1808 Ssebestínowá, 1920 Šebešťánová, 1927 Šebešťanová). Názov má obec podľa Šebastiána Jesenického z Jasenice, ktorému patrila. Majiteľmi boli rodiny Šebešťanských a Podmanických, neskôr panstvo Považská Bystrica (16.storočie). V roku 1598 mala obec 14 domov, v roku 1784 mala 35 domov, v roku 1828 mala 39 domov, v roku 1843 mala 35 domov, v roku 1869 mala 303 obyvateľov, v roku 1880 mala 302 obyvateľov, v rokoch 1890 a 1894 mala 333 obyvateľov, v roku 1899 mala 333 obyvateľov, v rokoch 1900-1902 mala 295 obyvateľov, v roku 1910 mala 299 obyvateľov, v roku 1921 mala 349 obyvateľov, v roku 1930 mala 404 obyvateľov, v roku 1940 mala 495 obyvateľov, v roku 1948 mala 525 obyvateľov, v roku 1961 mala 691 obyvateľov, v roku 1970 mala 728 obyvateľov a v roku 2021 mala 590 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pltníctvom a pracovali v lesoch. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a mnoho obyvateľov chodilo na sezónne poľnohospodárske práce, rozvinuté bolo košikárstvo. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v Považskej Bystrici. K mestu bola Šebešťanová ako mestská časť pričlenená 1.1.1979.

Vrtižer

Vrtižer sa spomína v roku 1388 ako Wertesel (ďalšie názvy: 1439 Wertosel, 1471 Wertyzer, 1513 Wrtesser, 1598 Wrtizer). Zakladateľmi obce boli prievozníci, ktorí prevážali pocestných z jedného brehu Váhu na druhý. Voda sa tu veľmi krútila-vrtela a nejedného pltníka pohltila, akoby ich doslova „žrala“. Tak vznikol názov obce „vrti-žer“. Obec patrila panstvu Považská Bystrica. V roku 1540 mala obec 2 usadlosti, v roku 1559 mala 4 usadlosti, v roku 1598 mala 6 domov, v roku 1784 mala 13 domov, v roku 1828 mala 19 domov, v roku 1843 mala 19 domov, v roku 1869 mala 111 obyvateľov, v roku 1880 mala 118 obyvateľov, v rokoch 1890 a 1894 mala 113 obyvateľov a 22 domov, v roku 1900 mala 99 obyvateľov, v roku 1902 mala 97 obyvateľov, v roku 1910 mala 101 obyvateľov, v roku 1921 mala 119 obyvateľov, v roku 1930 mala 137 obyvateľov, v roku 1940 mala 180 obyvateľov, v roku 1948 mala 176 obyvateľov a v roku 1961 mala 223 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka a oviec. Začiatkom 20.storočia bol Vrtižer poľnohospodárskou obcou. K Považskej Teplej bol pričlenený v roku 1965, i keď v Zozname miest, obcí a ich častí je oficiálne zapísaný ako samostatná mestská časť Považskej Bystrice.

Zemiansky Kvašov

Obec sa spomína v roku 1400 ako Kwasso (ďalšie názvy 1469 Quassow, 1479 Kwassov, 1497 Kwasso, 1770 Kvassó Nobilium, 1808 Zemanský Kwassow). Od roku 1501 obec patrila panstvu Považská Bystrica, neskôr ju Podmanickí zamenili a stala sa zemianskym majetkom Kvášovskovcov-Kvassayovcov. V roku 1598 mala obec 8 domov, v roku 1784 mala 39 domov, v roku 1828 mala 7 domov, v roku 1869 mala 129 obyvateľov, v roku 1880 mala 102 obyvateľov, v rokoch 1890 a 1894 mala 125 obyvateľov a 18 domov, v roku 1899 mala 125 obyvateľov, v roku 1900 mala 139 obyvateľov, v roku 1902 mala 135 obyvateľov, v roku 1910 mala 152 obyvateľov, v roku 1921 mala 150 obyvateľov, v roku 1930 mala 134 obyvateľov, v roku 1940 mala 197 obyvateľov, v roku 1948 mala 167 obyvateľov, v roku 1961 mala 237 obyvateľov, v roku 1970 mala 217 obyvateľov a v roku 2021 mala 246 obyvateľov. V rokoch 1635-1639 bol v obci majer. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V 20.storočí väčšina obyvateľstva pracovala v Považskej Bystrici. K mestu bol Zemiansky Kvašov ako mestská časť pričlenený 1.1.1972.

Zaujímavosti v meste a okolí

Drobná architektúra: Plastika Penát, Slnečné hodiny v Považskom Podhradí, Slnečné hodiny, Mozaiky na OD Banco, Sgrafitá na NsP, Plastika na ABŠO, Plastika Ruky, Plastika lásky a života, Plastika Pred nebeskou bránou, Plastika Žena s holubicou, Mozaika Pávy.