Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Budova bývalého zájazdného prícestného hostinca s koniarňou (v minulosti patrili k hostincu aj hospodárske objekty – maštale a humná). Najstaršiu stavebnú etapu objektu tvorí dvojpriestorový suterén, zaklenutý valenou klenbou s odtlačkami po šalovaní, ktorý je pravdepodobne pozostatkom staršieho objektu, postaveného na námestí niekedy v 16.storočí. Pri výstavbe nového objektu v 2.polovici 17.storočia nad existujúcim suterénom vznikol prízemný blokový dvojpriestorový objekt, dlhšou fasádou orientovaný do námestia. Hlavnou časťou dispozície bol štvorcový priestor, zaklenutý hrebienkovou klenbou dosadajúcou na stredový pilier, na ktorý sa napájal prejazd, zaklenutý valenou hrebienkovou klenbou s lunetovými výsečami. Radikálna prestavba hostinca sa uskutočnila po roku 1764 na náklady Franza Xaviera I. Königsegga z Aulendorfu a jeho manželky Márie Sidónie Esterháziovej, majiteľov panstva Ilava, ktorých kamenný erb sa nachádza na fasáde objektu dodnes. Ich pričinením vznikla dvojpodlažná, šírkovo orientovaná stavba s monumentálnou manzardovou strechou, v ktorej bola zriadená aj mýtna stanica. Dôvodom zriadenia mýtnej stanice mohlo byť aj to, že ilavské mýto bolo v roku 1768 zaradené do 1.kategórie. Nový hostinec vznikol rozšírením renesančného objektu juhovýchodným smerom tak, že pôvodný prejazd sa dostal do stredovej časti dispozície a jeho šírka bola zároveň zvýraznená na fasáde plytkým rizalitom. Podstatnú časť novej, barokovej časti hostinca zaberala do námestia orientovaná miestnosť so stlačenou klenbou s päťbokými klenbovými výsečami, z ktorej viedlo schodisko na poschodie. Druhé nadzemné podlažie vzniklo ako trojtrakt s centrálnou chodbou, z ktorej sa vstupovalo do izieb. Tie boli presvetlené oknami situovanými v osiach súčasných, ktoré boli na fasáde lemované šambránami s klenákmi. Fasáda bola plasticky členená aj kordónovou a korunnou rímsou. Objekt si dodnes zachoval aj krovovú konštrukciu manzardovej strechy z konca 18.storočia. V priebehu 1.polovice 19.storočia bol k juhozápadnej fasáde hostinca pristavaný poschodový dom, komunikačne prepojený s hostincom. Dnes je jeho súčasťou len hmota niekdajšieho prejazdu. V rovnakom období bol k juhovýchodnému múru hostinca pristavaný blokový dvojpodlažný objekt, ktorý sa stal jeho súčasťou. V jeho prvej osi bol situovaný vstup s prejazdom ústiaci na dvor areálu hostinca. Z neho sa vstupovalo aj na schodisko vedúce na poschodie. Prejazd barokového hostinca bol zamurovaný a stal sa súčasťou interiéru. Po vzniku nového objektu boli tieto časti aj vizuálne zjednotené v riešení fasád, ktoré sa zachovalo až do 60.rokov 20.storočia. Ako hostinec, respektíve hotel objekt funguje dodnes. Od roku 1924 niesol názov podľa svojich majiteľov manželov Jakuba a Jozefíny Káčerovcov, hotel Káčer. Vzhľadom na židovský pôvod manželov Káčerovcov im bol celý majetok v roku 1944 zabavený. V roku 1948 bol opätovne majetok vrátený Alexandrovi Káčerovi a jeho sestre Margite Moravcovej, ktorá spolu s manželom naďalej prevádzkovala hotel, ktorý premenovali na hotel Moravec. Po znárodnení v roku 1948 došlo k výstavbe dvorového prízemného krídla, v ktorom bolo umiestnené hospodárske zázemie a zároveň bol majetkovo i komunikačne odčlenený objekt juhovýchodného domu, z ktorého k hostincu pripadla iba časť pôvodného prejazdu zmenená na interiér. Ďalšie úpravy, najmä zo 60.rokov 20.storočia výrazne pozmenili charakter fasád. Vznikli nové okná, rozmerovo väčšie ako barokové, a úplne zaniklo plastické riešenie fasád. Ešte v roku 1965 tu podľa zachovaných písomných správ pani Margita Moravcová bývala, no úrady ju vysťahovali a ponúkli jej náhradné ubytovanie, pôvodne na obdobie rekonštrukcie hotela. Do hotela sa však už nevrátila. Ostatné stavebné zmeny z roku 2010 súviseli s riešením veľkosti izieb poschodia, vznikom sociálnych zariadení a zobytnením podkrovia (vikierové okná a prestavba schodiska). Počas prevádzky objektu prebehol v rokoch 2009-2010 architektonicko-historický výskum pod vedením Mgr. Kataríny Zvedelovej. Erb Königseggovcov zreštauroval akademický maliar Jozef Hrvol. Je to nárožná dvojpodlažná budova s čiastočným podpivničením, obdĺžnikovým pôdorysom a štvortraktovou dispozíciou. Najvýznamnejšie hodnoty predstavuje drevená, takmer pôvodná konštrukcia krovu, manzardová strecha s murovanými barokovými dymovodmi a komínovými hlavicami. Budova stojí na križovatke Mierového námestia 20 a ulice Farská v juhovýchodnej časti námestia v Ilave. V súčasnosti sa v budove stále nachádza reštaurácia a hotel Moravec.
