Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotická budova bola postavená koncom 13. až začiatkom 14.storočia. V roku 1370 sa spomína ako dom richtára Jakuba. Upravovaná bola v rokoch 1387, kedy ju kúpilo mesto a v roku 1420, kedy mesto kúpilo zvyšnú časť. Postupne pribudli ešte ďalšie dva domy. Starú radnicu tvorí komplex budov, ktoré sa vyvíjali od 13.storočia až po súčasnosť. Najstarší objekt so základmi pochádza z 13.storočia a v roku 1374 ho pravdepodobne nahradil nový dom s vežou. V radnici sa rozhodovalo o osudoch mesta, úradoval v nej richtár a mešťanosta. Bola tu miestnosť pre mestskú stráž, zbrojnica, väznica a byt kata. Stará radnica prešla v rámci svojej histórie viacerými rekonštrukciami. Pri prestavbách v 2.polovici 15.storočia a v 16.storočí vybudovaný prejazd do ústredného dvora a renesančná arkádová chodba. Do polovice 16.storočia bol na dvore suchý mlyn s konským pohonom a v 15.storočí bola v radnici mincovňa. Radničná veža bola pôvodne štvorpodlažná, ukončená terasou a cimburím. Po zemetrasení v 16.storočí bola osadená na ochodzu kamenná balustráda. V 17.storočí bola umiestnená do niky na nároží veže zo strany Kostolnej uličky polychrómovaná a zlátená kamenná socha Panny Márie, patrónky Uhorska. Po požiari v roku 1733 dostala počas barokovej prestavby veža svoju dnešnú podobu. Ďalšie úpravy na prelome 17. a 18.storočia a v roku 1860. Prístavba nového krídla s novogotickou fasádou a novorenesančnou arkádovou chodbou z roku 1912 a o niečo neskôr južné spojovacie krídlo. Posledná prestavba v rokoch 2005-2011 priniesla zmeny týkajúce sa nového využitia priestorov. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s podkrovím a pivnicou. Autormi prístavby východného krídla v rokoch 1911-1912 sú J. Hübner a S. Mészner. Nárožná radová prejazdová budova stojí na Hlavnom námestí 1 pri Primaciálnom námestí 2 v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Nachádza sa v nej Múzeum mesta Bratislavy, expozícia Múzeum dejín mesta.
