Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rímskokatolícky farský kostol zasvätený svätému Mikulášovi, biskupovi. Pôvodne jednoloďová jednovežová gotická stavba z 13.storočia s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom presbytéria. Podľa písomnej správy sa v obci nachádzal kostol už v roku 1268. Bol postavený na mieste strážnej veže a rotundy, ktoré tu stáli už v 13.storočí. Počas uplynulých storočí bol viackrát prestavovaný. Pôvodne mal drevený strop. Súčasný stav je z roku 1940. V 15.storočí prebehli na kostole gotické úpravy (bola zvýšená veža o jedno podlažie) a vtedy vznikli aj maľby v interiéri. Ich zvyšky sa našli na severnej stene lode. Koncom 16. a začiatkom 17.storočia bol kostol renesančne upravený. Loď dostala novú klenbu a pôvodná gotická svätyňa bola v roku 1643 nahradená súčasnou. Tú kvôli potrebe zväčšiť priestor postavili na základoch zaniknutej románskej rotundy. V roku 1784 bol reštaurovaný v barokovo-klasicistickom slohu. Zo severnej strany lode bola pristavaná nová sakristia. V roku 1940 dostal kostol dnešnú podobu, keď vybúrali južnú stenu pôvodnej gotickej lode a pristavali bočnú loď. V rokoch 2007-2010 sa tu v súvislosti s potrebou obnovy chrámu realizoval výskum, ktorý odkryl stavebno-historický vývoj kostola, vrátane časti základov pôvodného gotického presbytéria. Rotundovité presbytérium a jeho napojenie na loď viedli k domnienke, že tu ide o staršiu rotundu, ku ktorej neskôr pristavali gotický kostol. Výskum najprv ukázal, že loď je staršia ako presbytérium, potom sa v jeho základoch našli zvyšky odlišného muriva, ktoré podľa všetkého potvrdili existenciu románskej rotundy. Z gotických detailov sa zachoval západný portál v podveží a štrbinové otvory na veži. V roku 1904 pri kostole našli poklad z bronzovej doby (z obdobia okolo 1.800 p. n.l.). V kostole sa nachádza hodnotný trojetážový ranobarokový oltár Nanebovzatej Panny Márie z roku 1643, ktorý dali postaviť príslušníci šľachtického rodu Esterháziovcov. Vysoký je 10m. Nachádzajú sa tu i hodnotné ranobarokové maľby z rokui 1643. Kostol je od začiatku 18.storočia pútnickým kostolom Panny Márie Škapuliarskej. Na jej počesť v ňom bol okolo roku 1700 postavený ranobarokový oltár. Vzniklo tu Bratstvo svätého Škapuliara, ktoré bolo aj oficiálne potvrdené. Tým bolo chrámu i oltáru udelené privilégium úplných i čiastočných odpustkov. Na základe tohto privilégia sa Domaniža stala pútnickým miestom. Pri kostole stojí neskorobarokový mariánsky stĺp. Pod podlahou kostola sa nachádza krypta, v ktorej je uložená zachovalá múmia farára Juraja Vrtíka, ktorého zabili členovia zbojníckej družiny Juraja Jánošíka. Pri rekonštrukcii kostola v roku 2008 tu pod novšími nátermi na stenách objavili zaujímavé renesančné obrazy. Kostol predstavuje výraznú, zďaleka viditeľnu dominantu krajiny. Zo severnej strany vedie ku kostolu široké mramorové schodisko. Stojí uprostred starého cintorína na vrchu Leska v strede obce, obostavaný kamennou murovanou ohradou s východnou a západnou bránou.
