Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1995. Ruiny ranogotického jednoloďového rímsko-katolíckeho Kostola zjavenia Pána (Bodrogsek, Bodrogszög) z konca 13.storočia. Upravovaný bol v 1.polovici 14.storočia, v 18.storočí a na prelome 19. a 20.storočia.
Už v rokoch 1332-1335, v čase vyberania pápežských desiatkov, bola v Kline farnosť. V roku 1334 sa v tejto oblasti uvádza „Archidyaconatus de Zemelen inter fluvios Tyze et Bodrog“. Kostol bol vybudovaný vo vzdialenosti 24m od ľavého brehu Starého Bodrogu. Kostol v Kline je najnižšie postavenou cirkevnou stavbou na Slovensku, leží v nadmorskej výške 98m. Datuje sa na začiatok poslednej tretiny 13.storočia. Takmer šesť storočí stál kostol bez podstatných stavebných zmien. Terajšia podoba kostola je však výsledkom dvoch stavebných etáp. Správy o stavebných úpravách sa zachovali až z 19.storočia. V roku 1849 bol kostol reštaurovaný, v roku 1877 renovovaný a v roku 1895 opäť reštaurovaný. V interiéri pribudli nové piliere a polkruhové oblúky, prebudovala sa oltárna menza. Klasicisticky boli upravené okná a empora, sakristia sa zbúrala. Posledné úpravy z roku 1895 už neovplyvnili charakter stavby. Postavením drevenej vežičky s lucernou a zvonovou helmicou bol architektonický vývoj kostola ukončený. Pri prestavbách kostola sa často menilo aj zasvätenie. Situáciu v Kline komplikujú mladšie stavebné úpravy. Umiestnenie kostola na brehu Bodrogu a časté záplavy až do výšky 1m narúšali statiku stavby. Na prelome 19. a 20.storočia bol kostol už vo veľmi zlom stave, s veľkými trhlinami na viacerých miestach. Strop sa po čase zrútil. V roku 1907 bol kostol uzatvorený.
Pri sondážnom prieskume sa na stenách svätyne odkryli fragmenty pôvodnej gotickej výzdoby. Objavené fragmenty, podmienečne datované do 1.polovice 14.storočia, poukazujú na prítomnosť maliarskej výzdoby, nemožno z nich však zatiaľ robiť žiadne závery o ikonografii. Neskoršie úpravy, vápenné vrstvy a nové omietky zničili výtvarné dielo gotického obdobia na stenách svätyne kostola. Sakristia bola postavená súčasne s kostolom, na čo poukazuje jej základové murivo, vzájomne previazané so základmi presbytéria a kostolnej lode. Sakristia mala pôvodne pultovú strechu. Interiér sakristie bol z východnej strany osvetlený štrbinovým oknom s kamenným ostením. Po zbúraní sakristie bolo okno sekundárne osadené do priestoru portálu s lomeným oblúkom, ktorý bol na vonkajšej strane zamurovaný. Krstiteľnica bola symbolom nepoškvrneného lona Panny Márie, z ktorého sa krstenec znova narodil. Krstiteľnica (umelecky zhotovená nádoba na krstnú vodu) bola v kostole jedným z najdôležitejších liturgických predmetov. Najstaršou v oblasti dolného Zemplína je románska kamenná krstiteľnica z prelomu 12. a 13.storočia, ktorá sa dnes nachádza na nádvorí pred kostolom reformovanej cirkvi v Zemplínskom Jastrabí. Druhá z najstarších krstiteľníc bola objavená v zásype lode ranogotického kostola v Kline nad Bodrogom. Vyhotovená je z jedného kusa kameňa. Pochádza z prvotného vybavenia ranogotického kostola a je tiež dokladom farských práv kostola. K zaujímavým nálezom patrí aj 63cm vysoké torzo renesančnej kamennej krstiteľnice z obdobia okolo roku 1600.
Jednoloďová ranogotická stavba obdĺžnikového pôdorysu. Kostol je vybudovaný z lomového a riečneho kameňa spájaného vápenno-pieskovou maltou. Múry široké 90-95cm boli pôvodne na vonkajšej strane i v interiéri omietnuté. Najlepšie sú vypracované nárožia kostola, na ktoré sa použili väčšie kamenné kvádre. Presbytérium je štvorcové, svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Pôvodné gotické okno s lomeným oblúkom na východnej strane je v súčasnosti zamurované, gotické okno v južnej stene presbytéria bolo slohovo prebudované. Pastofórium (miesto na uschovanie Sviatosti oltárnej) je umiestnené po pravej, epištolnej, strane oltára. Gotické kamenné pastofórium je v hornej časti zdobené trojlaločným oblúkom.
V súčasnosti kostol stojí už iba ako zrúcanina na severozápadnom okraji obce. Takmer v úplnosti sa zachovali všetky nadzákladové murivá presbytéria a lode, ba aj klenba svätyne. Prvá etapa archeologického výskumu v Kline nad Bodrogom v roku 1988 bola zameraná na odstránenie závalu, preskúmanie presbytéria a zaniknutej sakristie. Začiatok výskumných prác bol zvlášť náročný, pretože celý interiér kostola bol do výšky 1-1,5m zavalený sutinou, spadnutým stropom a strechou. V priestore kostolnej lode rástli kroviská a štyri stromy.