Iný názov:
Poloha: Nachádza sa v celku Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina, časť Teplická vrchovina v katastri obce Krásna Ves.
Nadmorská výška: 549m.
Ochrana: Nevyhlásená prírodná pamiatka.
Opis: Inaktívna fluviokrasová priepasť s hĺbkou 16m. Významná je z geomorfologického a geologického hľadiska. Územie Slatinského krasu, v ktorom závrt leží, geologicky buduje chočský príkrov, tvorený mohutným vápencovo-dolomitickým komplexom, ktorý sa ostro vyníma na mäkkom podklade krížňanskej jednotky. Spodné časti chočškého príkrovu zastupujú tmavšie, vo vyšších polohách svetlejšie, wettersteinské vápence stredného triasu s polohami šedých dolomitov. Nad nimi vystupujú lunzské vrstvy a oponické vápence zaberajúce len nepatrnú rozlohu na severnom i južnom okraji krasového terénu. Otvor priepasti má rozmery 2x4m, má tvar studňovitého závrtu a je vytvorený v svetlých wettersteinských vápencoch. Na jeho vývoji majú najväčší vplyv ponárajúce a priesakové vody, ktoré vytvorili zatiaľ známe priestory priepasti hlboké 16 metrov, komínovito klesajúce dole. V priepasti sa nachádzajú zaujímavé korózne tvary vytvorené rozpúšťacou činnosťou prepadávajúcich sa krasových vôd. Dno priepasti je zanesené hlinenými sedimentmi, ktoré bránia ďalšiemu postupu k významnejším podzemným priestorom Slatinského krasu, o ktorých nasvedčujú veľké vyvieračky v Slatinke nad Bebravou. Podrobný bio-speleologický výskum priepasti zatiaľ nebol realizovaný. Po speleologickej stránke, výkopové práce pri prieskume priepasti začali jaskyniari z OS Trenčianske Teplice v 60.rokoch 20.storočia pod vedením E. Kavalíra. Na ich prácu z prelomu 60. a 70. rokov 20.storočia nadviazala mladšia generácia jaskyniarov. Na dne priepasti bola zhotovená drevená plošina a pri speleologickom prieskume koncom 20.storočia sa na povrch zo závrtu vytiahlo približne 70m3 vyťaženého materiálu. Plošina sa neskôr zrútila. V roku 2007 bol závrt oplotený.
Prístupnosť: Priepasť nie je verejne prístupná.
