Severozápadne od obce Bodiná sa nachádzajú domnelé runové nápisy na skalách. V roku 1865 Pavol Križko na vrchu Smrečník (1.249,2m) v Kremnických vrchoch objavil dva nápisy vo forme znakov, vysoké 10-25cm, s hĺbkou ryhy 1-2cm. Považoval ich za slovanské písmo, aj keď väčšinu z nich predstavujú jednoduché alebo lomené kríže. Podobné nápisy sa nachádzajú aj tu. Pavol Križko sa sem vydal v roku 1895. Nápisy popísal a uverejnil ich v muzeálnom časopise. Toto písmo bolo vtedy celkom neznáme a keďže ho nepoznal, o jeho rozlúštenie sa ani nepokúšal. JUDr. Vojtech Bukovinský ich považoval za runové písmo a na ich základe hľadal tzv. míľniky Jantárovej cesty. Ako aj iní bádatelia sa domnievali, že ich tu zanechali Gréci ba svojich cestách po Jantárovej ceste. Najväčšia, čelná plocha kameňa je zvislá, vysoká asi 80cm. Ďalšie popísané plochy sú menšie ploché kamene umiestnené vľavo a vpravo šikmo v svahu v okruhu približne 8m. Ucelený nápis azbukou Regina Coeli Laetare (Kráľovnu nebies chválime) má dlhší horný riadok (32cm), výška písmen je 2,5-3cm. Je umiestnený na plochom kameni asi 2m nižšie na svahu, pod znakom na menšom plochom kameni umiestnenom vpravo v svahu. Podľa prekladu najväčšieho nápisu je možné predpokladať, že nápisy nie sú až také staré a viažu sa k náboženskému cíteniu v uplynulých storočiach, alebo sú v priestore, kde sa mohli konať zatiaľ neznáme kultové obrady. Kamene sú už značne zvetrané, porastené machom, znaky sú nevýrazné.
Český autor Antonín Horák vo svojom diele „O Slovanech úplně jinak (Co nebylo o Slovanech známo)“, vydanom vydavateľstvom Lípa v roku 1991, spomína tiež túto raritu. Dospel k názoru, že prvý nápis je písmom neolitických Praslovanov z obdobia okolo 3.-2.tisícročia p. n.l. Opisuje tu dva nápisy. Prvý nápis interpretuje ako „padalo (umieralo) obetí rabov (otrokov)“ a považuje ich za symboly o ľudských obetiach, ktoré tu údajne zomreli (kríž v dolnom riadku). Údajne ide o obete tatárskych pohanov na miestnych praslovanských roľníkov. Podobné nápisy sa našli na stredomorskom ostrove Kréta. Druhý nápis na bočnej skale má podobný význam. Pravdepodobne znamená „nás hrdúsia (usmrcujú)“ a tri kríže znamenajú tri ľudské obete. V porovnaní s objaveným písmom na žiarovom pohrebisku vo Veľkých Karloviciach na Morave predpokladá, že nápisy by mohli znamenať „tu miznú, umierajú“.
Ako sa k tajomným nápisom dostať? Z obce Bodiná idem po modro značenom chodníku (2694) severovýchodným smerom na obec Vrchteplá. Za poslednými domami ulice je malá odstavná plocha, za ňou sa na prvej možnej odbočke dám vľavo (modrý chodník pokračuje po ceste doprava). Po ľavej strane je malá chatka s oploteným pozemkom, pri nej preskočím potok a pokračujem po tejto ceste ponad oplotenú lúku s výbehom koní. Na jej konci je po ľavej strane malý kameňolom a cesta odbočuje prudko doľava hore do hory. Ja sa dám vpravo dolným okrajom lúky (lokalita Zadné hrachoviská) a pokračujem až na jej koniec, kde vyčnieva jeden veľký smrek. Nachádzam sa južne od vrchu Mazáková (595,4m). Je tu aj poľovnícky posed. Keď prejdem lúku a vojdem cestou do lesa, napravo za potokom priamo predo mnou sa tajomné nápisy nachádzajú.
