Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2005. Rotunda, výhrevňa, remíza je typizovaným projekt uhorských železníc. Solitér sa nachádza na Bojnickej ulici 2 pri železničnej stanici. Budova bola vybudovaná v rokoch 1912-1913, rozšírená bola v roku 1938. Upravená bola v roku 1945 a 1996. Má oblúkový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je jednopodlažná. Má charakteristické znaky architektúry železničných stavieb z obdobia počiatkov železničnej dopravy. So zachovaným technologickým vybavením je najzachovalejšou stavbou svojho druhu na Slovensku. Má pamiatkovú hodnotu ako významný dokument vývoja architektúry železničných stavieb a histórie železničnej dopravy na Slovensku. V roku 1896 bola železničná trať predĺžená z Veľkých Bielic do Prievidze. Tým sa zvýšila aj návštevnosť Bojníc. V roku 1909 bolo zavedené omnibusové spojenie medzi železničnou stanicou v meste a Bojnicami. Boli to vlastne dva plachtou kryté vozy. Tento spôsob dopravy existoval do roku 1925. Jednoposchodová budova železničnej stanice a jej pravé krídlo sú pôvodné z roku 1896. V roku 1913 sa uskutočnila prestavba celej stanice, v súvislosti so stavbou trate do Handlovej, z tri na päť koľajovú. Postavila sa nová výhrevňa, vodáreň, bola rozšírená staničná budova o krídlo s predajňou lístkov a čakárňou. Vojnovými udalosťami v roku 1945 poškodená stanica bola obnovená, pristavila sa dnešná čakáreň a ďalšie priestory, prístrešok a veranda. Vojnou zničený drevný sklad bol v roku 1948 nahradený murovaným. Výhrevňa v depe bola postavená podľa projektov architekta Plaffa.
