Slavnica

Poloha

Obec leží na nive Váhu v Považskom podolí v podhorí Bielych Karpát.

Najvyšší bod: Osúšie (604,8m).

Najnižší bod: Hladina Košariského potoka pri výtoku z katastra obce (245m).

História

Obec sa spomína v roku 1379 ako Zlaunicha (ďalšie názvy: 1397 Slanica, 1456 Slawnycza, 1461 Magna Slawnycza, 1475 Slawnicza). Patrila viacerým zemianskym rodinám, napríklad Bečičovcom a Šándorovcom. Do rokov 1873-1881 sa vyvíjala samostatne. V uvedených rokoch sa zlúčila s obcou Vieska. V roku 1598 mala 35 domov, v roku 1784 mala 63 domov, v roku 1828 mala 51 domov, v roku 1869 mala 430 obyvateľov, v roku 1880 mala 405 obyvateľov, v roku 1890 mala 435 obyvateľov, v roku 1900 mala 393 obyvateľov, v roku 1910 mala 410 obyvateľov, v roku 1921 mala 428 obyvateľov, v roku 1930 mala 599 obyvateľov, v roku 1940 mala 640 obyvateľov, v roku 1948 mala 629 obyvateľov, v roku 1961 mala 698 obyvateľov a v roku 1970 mala 835 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. V rokoch 1907-1918 bol v obci ústav mrzáčikov, obnovený v roku 1922. Po 1.svetovej vojne sa v oblasti pôvodnej obce Vieska usadili obyvatelia z Terchovej a Vadičova. V 20.storočí časť obce pracovala v priemyselných a stavebných závodoch v Dubnici nad Váhom, Púchove a Ilave. Obec bola samostatnou až do 1.6.1979, kedy bola spolu s ďalšími obcami pripojená k Bolešovu. Samostatnou sa stala opäť od 1.1.1991. Malou Slavnicou sa v stredoveku označovala blízka obec Vieska. Prvýkrát sa uvádza pod názvom Wyschen v roku 1324 ako majetok ostrihomského konventu križiakov (ďalšie názvy: 1375 Wezka, 1379 Veszka aliter Kiss Szlavnicza, 1504 Kys Zlawnicza alias Wazka, 1773 Waska). Patrila zemianskym rodinám Horenických, Slávnických, Príleských a Rakolubských. Väčšiu časť svojich dejín to bolo panské sídlo s kaštieľom. V roku 1598 mala 7 domov, v roku 1784 mala 20 domov, v roku 1828 mala 17 domov. So Slavnicou obec splynula v rokoch 1873-1881.

História osídlenia územia

Na území miestnej časti Podhorie sa v lokalitách Pitarikovci, Sedlište a Poliakovci, našli kolekcie kamenných nástrojov z rádiolaritu zo stredného paleolitu (250.000 p. n.l. – 35.000 p. n.l.) z okruhu szeletienu.

V lokalite Baňa pri miestnej časti Podhorie sa našla hladená kamenná sekerka vyrobená z poľského pásikového kameňa z medenej doby (eneolit) z obdobia približne 3.000 p. n.l. – 1.900 p. n.l. Nález svedčí o výmennom obchode medzi Poľskom a Ilavskou kotlinou po pravekej ceste z Považia cez Biele Karpaty.

V lokalite Vasčanské nálezy z okruhu púchovskej kultúry zo staroveku (0 – 500).

Miestne časti

Podhorie

Slavnica

Tlstá Hora

V roku 1887 majetky na Tlstej Hore kúpil gróf Ernest Szilányi Vulgo Schwarcz. Neskôr ich prehral v hazardných hrách. Majetok založil Tatrabanke, ktorá ho odstúpila veľkostatkárovi z Bolešova pánovi Schlesingerovi. Ten potreboval, aby mu na majetku niekto pracoval. Preto v máji 1913 pozval ľudí z Čadce. Prišlo sedem rodín. V roku 1981 mala obec 34 obyvateľov a 14 domov, v roku 1991 mala 13 obyvateľov a 12 domov. Obyvatelia sa živili chovom dobytka, pestovaním obilia a ovocinárstvom. V 2.polovici 20.storočia pracovali v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom.

Zaujímavosti v obci a okolí

Kaplnky a božie muky: Lurdskej Panny Márie, Sedembolestnej Panny Márie, Svätého Huberta, Podhorie.

Kríže: V Tlstej Hore, Pred domom č.p. 19, Podhorie.

Pamätník leteckého nešťastia.

Letecké múzeum.

Zvonice: V obci, Svätého Huberta.

Tlstohorská skala.

CHKO Biele Karpaty.

Cyklotrasy: 002, 5306.

Lesnícky náučný chodník Bolešov – Krivoklát.

Turistické chodníky KST: 5588.