Zvyšky hradu postaveného v 10.-11.storočí sa nachádzajú v Prešove, časti Solivar na vrchu Hrádok (Várhégy) v nadmorskej výške 272m. Spomínaný je v Anonymovej kronike. Hrad bol zničený v 13.storočí. V tejto oblasti existovali v oblasti Solivaru dva hrady, ktoré však oba veľmi skoro zanikli. Jeden stál na vrchu Várhégy južne od Solivaru na ľavej strane rieky Torysy, druhý priamo v obci Solivar na návrší Zámok na mieste terajšieho gotického kostola. Toto sú pozostatky jedného z nich. Oba zanikli takmer bez stopy, pravdepodobne už pred koncom 13.storočia a ich nástupcom sa stal hrad Soľnohrad, ktorý sa dnes volá aj Zbojnícky hrad a s pôvodným Soľným hradom v Solivare si ho zamieňa aj literatúra. Hrad je listinne doložený v roku 1230 kedy sa spomína ako castrum Salis. Hrad zanikol pravdepodobne po tatárskom vpáde v roku 1241. V roku 1261 sa spomínajú oba tunajšie hrady, zrejme už neobývané. Poloha druhého solivarského hradu je neznáma. Na návrší dnes stojí barokový Kostol svätého Štefana Kráľa.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hrad. Upravovaný bol v roku 1552 a v 17.storočí. Terénne pozostatky lokality ležia priamo v okolí kostola na vrchu Várhégy v časti Solivar pri cintoríne. Lokalita hradu je obklopená osídlením a cintorínom, ktoré znemožňujú lepší prieskum. Hradný vrch je však dobre viditeľný aj z Prešova, čo potvrdzuje vhodnosť tejto polohy na pôvodné stredoveké sídlo, či opevnenie.
Kostol. Kostol svätého Štefana Kráľa.
Opevnenie kostola. Opevnenie kostola renesančné. Vybudované bolo v 17.storočí. Upravované bolo v roku 1728.