Poloha
Obec leží v severnej časti okresu pri jeho západnej hranici na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Strážovských vrchov, na sútoku riek Bebrava a Timoradzský potok.
Najvyšší bod: Baba (611,0m).
Najnižší bod: Hladina Bebravy pri výtoku z katastra obce (228m).
História obce
Prvýkrát sa obec písomne spomína v roku 1355 ako villa Thymoraz (ďalšie názvy: 1389 Thymorad, 1598 Thymoraz, 1808 Timoráce, 1920 Timoradza). V tom čase patrila panstvu Uhrovec a ako menil majiteľov hrad, tak ich menila aj obec. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 prešiel do kráľovských rúk a tí ho potom dávali do zálohy veľmožom a šľachtickým rodinám. V roku 1389 patril Štiborovi z Beckov, jeho syn Štibor dal obec do zálohy zemianskej rodine Velčických, neskôr obec vlastnila rodina Pečeňanských a od roku 1548 šľachtickému rodu Zayovcov. Obec je ale oveľa staršia ako prvá písomná zmienka, už v 13.storočí bol chotár obce pravdepodobne začlenený do oblasti nazývanej Bursix pri ohraničovaní kráľovského veľkostatku. Skutočnosť, že sa obec nespomína v písomných prameňoch 13.storočia vysvetľujú historici tým, že neprešla do rúk šľachticom. Nebola uvedená ani v súpise pápežských decimátorov v rokoch 1332-1337. V roku 1555 žilo v obci 15 sedliackych rodín, v roku 1598 mala obec mlyn a 25 domov, v roku 1715 mala 8 daňovníkov, v roku 1784 mala 30 domov a 210 obyvateľov, v roku 1828 mala 309 domov, v roku 1869 mala 316 obyvateľov, v roku 1880 mala 337 obyvateľov, v roku 1890 mala 346 obyvateľov, v roku 1900 mala 386 obyvateľov, v roku 1910 mala 481 obyvateľov, v roku 1921 mala 488 obyvateľov, v roku 1930 mala 569 obyvateľov, v roku 1940 mala 571 obyvateľov, v roku 1948 mala 482 obyvateľov, v roku 1961 mala 757 obyvateľov, v roku 1970 mala 177 domov a 769 obyvateľov, v roku 2014 mala 524 obyvateľov a v roku 2019 mala 509 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom, chovali hydinu, dobytok a ovce. Rozšírený bol chov včiel. Okrem toho priadli konope a vyrábali hrubé súkno. V roku 1786 tu boli dva majere. V 20.storočí časť obyvateľov pracovala v stavebných a priemyselných podnikoch v Bánovciach nad Bebravou, Novákoch, Prievidzi a Dubnici nad Váhom.
História osídlenia územia
Nálezy črepov ručne robených nádob červenkastej farby bez výzdoby v neďalekej jaskyni z obdobia medenej doby (eneolit) (4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l.) až neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700/400 p. n.l.).
V obci sa našlo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.
V lokalite Malá Hôrka bol v roku 1980 odhalený hrob ženy a dieťaťa. Žena v zovretej pravej dlani držala striebornú mincu z obdobia uhorského kráľa Kolomana Učeného (1095-1116).
Zaujímavosti v obci a okolí
Kostoly: Evanjelický kostol, Svätého Ondreja, apoštola.
Pamätná tabuľa Jaroslavovi Valjentovi.
MCHÚ: PR Ľutovský Drieňovec, PR Smradľavý vrch, PR Udrina.
Turistické chodníky KST: 2449, 5410.
