Poloha
Obec leží vo východnej časti okresu v Strážovských vrchoch, na brehoch rieky Radiša. Leží severovýchodne od okresného mesta Bánovce nad Bebravou.
Najvyšší bod: Holý vrch (687,7m).
Najnižší bod: Hladina rieky Radiša pri výtoku z katastra obce (228m).
História obce
Prvá písomná zmienka o obci Ugroug je z roku 1258 (ďalšie názvy: 1295 Wgrog, 1481 Wgrod, 1525 Castellum seu fartalitium Wgrocz, 1598 Uhgrocz, 1773 Uhrowcze, 1808 Uhrowec). Obec vznikla pravdepodobne skôr, niekedy v období koniec 10. až 1.polovica 11.storočia, kedy sa tu usadili Urhi, ktorí strážili vtedajšiu hranicu Uhorského kráľovstva. V roku 1295 patrila hradnému panstvu Uhrovec, ktoré vtedy vlastnilo 19 obcí. Istý čas ju vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom do roku 1389 bola obec kráľovským majetkom. Neskôr ju vlastnili rôzne šľachtické rody. Od 2.polovice 16.storočia (1548) to boli až do 2.svetovej vojny Zayovci a im príbuzní Koločinovci. Od začiatku 16.storočia sa obec vyvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom, s opevneným kaštieľom a stala sa sídlom panstva Uhrovec. V roku 1598 mala 48 domov, v roku 1784 mala 112 domov, v roku 1828 mala 64 domov, v roku 1869 mala 1.148 obyvateľov, v roku 1880 mala 1.330 obyvateľov, v roku 1890 mala 1.612 obyvateľov, v roku 1900 mala 1.759 obyvateľov, v roku 1910 mala 1.828 obyvateľov, v roku 1921 mala 1.274 obyvateľov, v roku 1930 mala 1.203 obyvateľov, v roku 1940 mala 1.300 obyvateľov, v roku 1948 mala 1.136 obyvateľov, v roku 1950 mala 1.175 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.337 obyvateľov, v roku 1970 mala 1.575 obyvateľov, v roku 1991 mala 1.537 obyvateľov, v roku 2001 mala 1.523 alebo 1.519 obyvateľov, v roku 2002 mala 1.504 obyvateľov, v roku 2003 mala 1.505. obyvateľov, v roku 2004 mala 1.478 obyvateľov, v roku 2005 mala 1.478 obyvateľov a v roku 2006 mala 1.489 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Pestovali víno vo vinohradoch a ovocie v sadoch, panstvo tu v 18.storočí malo rybníky, dva panské mlyny, pivovar, tehelňu a pálenicu. V rokoch 1845-1874 bola v prevádzke súkenka, v ktorej sa šili uniformy, v polovici 19.storočia tu postavili prvú skláreň, po zániku súkenky založili v jej objektoch druhú skláreň. V roku 1871 v obci vybudovali továreň na výrobu kopýt a drevených obuvníckych klinčekov, v roku 1873 továreň na vychádzkové paličky, drevené rukoväte na dáždniky a slnečníky, drevené paličky do Číny, obuvnícke kopytá a obuvnícke klinčeky. V 19.storočí bolo v obci rozšírené hrnčiarstvo a súkenníctvo. V roku 1875 tu Albert Zay založil za podpory Spolku pre rozširovanie domáceho priemyslu a priemyselného vyučovania v Uhorsku so sídlom v Bratislave, ako aj Ústredia domáceho priemyslu v Budapešti umelecko-priemyselnú školu rezbárskeho smeru s učebnou dielňou, ktorá bola jednou z prvých tohto druhu na Slovensku a do roku 1880 aj najvýznamnejšou v celom Uhorsku. V roku 1895 bola premiestnená do Bánoviec nad Bebravou, kde pokračovala ako štátna meštianske škola. Začiatkom 20.storočia obyvatelia pracovali v kameňolome, na píle, v paličkárni a na veľkostatku. Pred 1.svetovou vojnou sa skláreň s celým osadenstvom presťahovala do Lednických Rovní. V obci zostal už iba drevospracujúci priemysel. Väčšina obyvateľov obce sa zapojila do partizánskeho hnutia a SNP. Partizáni obec obsadili 30.8.1944. Po zatlačení povstania do hôr Nemci s jednotkami POHG 5.11.1944 obec vyrabovali a podpálili (zhorelo 35 domov). V chotári došlo 25.-28.11.1944 k bojom medzi partizánmi a Nemcami. V 20.storočí časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Bánovciach nad Bebravou.
V roku 2012 bol asi 3,3km od obce objavený meteorit, vážiaci 5,09kg, ktorý dopadol asi pred 2.000 rokmi. Objavil ho Ľubomír Hlaváč.
História osídlenia územia
Najstaršie nálezy v Uhrovskej doline sú z kamennej doby, u obdobia 3.000 – 2.000 p. n.l.
Najstaršie osídlené miesto v katastri obce je Melková jaskyňa.
Miestne časti
Látkovce
Obec sa spomína v roku 1113 pri ohraničení chotára ako villa Latz (ďalšie názvy: 1364 Latk, 1444 Lathkocz, 1492 Lathkowcz). Bola osídlená slovenským obyvateľstvom už dávno pred príchodom Maďarov do týchto končín a od začiatku sa nazývala Látkovcami. Uhorský kráľ Koloman v listine z roku 1113 potvrdzuje Zoborskému opátstvu nad Nitrou jeho dávnejšie majetky a medzi nimi i majetok v Látkovciach. Je zrejmé, že zoborskí benediktíni vlastnili časť Látkoviec aj s poddaným ľudom už pred rokom 1113. Teda prvým známym vlastníkom Látkoviec bolo Zoborské opátstvo, potom rodina Latkóczy a neskôr titulom kúpy rodina Záblatských a iných zemianskych rodín. Člen rodiny Látkovských Pavol Latkóczy bol v roku 1485 veliteľom hradu Uhrovec. V roku 1598 mala obec 23 domov, v roku 1784 mala 22 domov, v roku 1828 mala iba 8 domov, v roku 1869 mala 89 obyvateľov, v rokoch 1880 a 1890 mala 55 obyvateľov, v roku 1900 mala 86 obyvateľov, v roku 1910 mala 63 obyvateľov, v roku 1921 mala 70 obyvateľov, v roku 1930 mala 54 obyvateľov, v roku 1940 mala 49 obyvateľov, v roku 1948 mala 42 obyvateľov a v roku 1961 mala 72 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Začiatkom 20.storočia pracovali na veľkostatku. V obci bol rozvinutý chov oviec, rýb v rybníkoch a ovocinárstvo. Od roku 1918 bol v prevádzke liehovar. K Uhrovcu bola obec pričlenená v roku 1968.
Uhrovec
Zaujímavosti v obci a okolí
Historické budovy: Budova rezbárskej školy, Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.
Kostoly: Evanjelický kostol, Zoslania Svätého Ducha.
Pamätné tabule: Alexandrovi Dubčekovi, Tobiášovi Masníkovi, Ľudovítovi Štúrovi, Hrdinom.
Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Pamätník SNP na Jankovom vŕšku, Pomník Ľudovíta Štúra, Obetiam 1.svetovej vojny, Jozefa Mariána Temeša.
Pamätný cintorín na Jankovom vŕšku.
ÚEV: Dubnička (SKUEV0881), Rokoš (SKUEV0128).
Turistické chodníky KST: 0708, 2432, 2449, 5408.
