Pamiatkový objekt NKP Kaštieľ s areálom vyhlásený v roku 1963. Kostol bol postavený v roku 1640. Dala ho postaviť Zuzana Lórantfy, manželka Juraja I. Rákociho. Dala ho údajne postaviť vedľa starej lipy, pod ktorou s obľubou sedávala. Základným stavebným materiálom bol kameň, avšak veža bola postavená z dreva, čo nebolo práve výhodné. Veža sa kus po kuse časom rozpadla. Rákociovci sa radili medzi feudálov s protestantskou náboženskou orientáciou a šíriace sa reformačné hnutie v tej dobe malo ich priamu podporu. Svojim postavením rozhodovali do určitej miery i o náboženskej príslušnosti svojich poddaných. Preto i kostol postavený ako rímskokatolícky sa stal zakrátko evanjelickým. Keď v roku 1671 viedenský dvor vstúpil do rekatolizácie na rímskokatolícku vieru prestúpila i vtedajšia majiteľka lednického panstva Žofia Báthory so svojim synom Františkom I. Rákocim. Katolícka časť obyvateľstva sa začala tešiť veľkej priazni a evanjelická sa dostávala do nemilosti a utláčania. Kostol bol evanjelikom odňatý a znova vysvätený. V roku 1751 dal Jozef Maťašovský celý kostol prebudovať. Pri prestavbe bola pôvodná drevená veža zbúraná a bola postavená nová murovaná. Nad jej vchodom je dodnes osadená kamenná doska s erbom Maťašovských a letopočtom 1751, súvisiacim s rekonštrukciou kostola. Pôvodne renesančný objekt bol prestavbou upravený v baroko-klasicistickom štýle. Manželka Jozefa Maťašovského doplnila interiér kostola o dva bočné oltáre, Matky Božej Čenstochovej a svätého Jána Nepomuckého. V interiéri kostola bola okrem iného kazateľnica, svätý hrob, organ, krstiteľnica a hlavný oltár, nad ktorým bol umiestnený obraz svätého Michala Archanjela. Ten sa v súčasnej dobe spolu s bočnými oltármi nachádza v novom farskom Kostole svätého Michala Archanjela. Pod hlavnou loďou kostola sa nachádzala kostolná krypta. V šiestich hroboch v krypte boli uložené, ale neskôr premiestnené a pochované pri múre kostola, pozostatky členov rodiny Maťašovských, reformátora Antona Valentína Freiher Kauschnitza, barónky Františky Skrbenskej a tvorcu parku záhradníka Wenzela Wagnera.V roku 1790 daroval gróf Aspremont kostolu pri narodení svojej dcéry monštranciu a jeho manželka drahé omšové rúcha. K zariadeniu už v tom čase patrila ranobaroková krstiteľnica z roku 1654 a kazateľnica, ktorá prešla v roku 1812 renováciou. Najširšieho ošetrenia sa dostalo kostolu v roku 1802. Ján Gobert Aspremont popri nákladnom budovaní parku pristúpil i k nevyhnutnej oprave kostola ako jeho súčasti. K ďaľším darom patril svätý hrob od panského inšpektora Jozefa Hampla z roku 1812. V roku 1817 to bol sklenený luster a v roku 1818 obraz svätého Michala Archanjela od grófa Aspremonta. Z roku 1818 pochádzala i dubová skriňa v sakristii a z roku 1819 zo zbierok občanov organ. Úmrtím grófa Aspremonta kostol stratil štedrého mecenáša. Chátral niekoľko desaťročí a pribúdajúcimi rokmi padlo rozhodnutie postaviť kostol nový. Pri jeho výstavbe bol starý kostol, okrem veže, zbúraný a značná časť kamenného muriva bola použitá na výstavbu nového kostola. Posledná omša sa v starom kostole konala 17.6.1926. Dnes zo starého kostola stojí v parku iba vyhliadková renesančná veža. Pod omietkou skrýva renesančné nárožné sgrafito. Má štvorcový pôdorys. Nachádza sa v obci Lednické Rovne, v parku pri kaštieli.
