Nad obcou Kláštor pod Znievom na vápencovom vrchu sa nachádza zrúcanina Znievskeho hradu. Nadmorskou výškou 988 je druhým najvyššie položeným hradom na Slovensku po Liptovskom hrade, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 1.001m. Bol to pôvodne kamenný hrad z 1.polovice 13.storočia. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1243 z listiny, ktorú vydal kráľ Belo IV. Hrad sa spomína ako castrum Turus. Vznikol však pravdepodobne predtým pri staršej osade, ktorá v roku 1113 patrila zoborským benediktínom. O jeho staviteľoch sa dozvedáme z listiny Bela IV, z roku 1253, v ktorej oceňuje zásluhy Ondreja, syna Ivankovho za to, že tu s veľkou námahou dal postaviť hrad. Z toho obdobia sa zachovala štvorhranná veža, dnes už značne zničená. Od polovice 13.storočia bol komitátnym hradom a preto sa volal Turčiansky. Pred rokom 1266 sa osada pod hradom stala poddanským mestečkom. Pôvodný kráľovský hrad sa v roku 1320 stal majetkom prepošta. Pravdepodobne v tom čase ho rozšírili o dvojpodlažnú obytnú budovu situovanú východne, na nižšie položenej terase. V 14.storočí Turiec vyčlenili z veľkej Zvolenskej stolice a vznikol samostatný Turčiansky komitát. V tom čase sa sídlo župy presídlilo na hrad Sklabiňa. Význam Turčianskeho hradu upadal a z tohto obdobia pochádza aj jeho nové pomenovanie hrad Zniev. V roku 1530 tamojší hradný kapitán odovzdal objekt Kostkovi, ktorý bol v službách Zápoľského. Držiteľmi hradu až do konca stredoveku sa stali premonštráti z kláštora v podhradí. V roku 1545 hrad opevnili. V 15. a 16.storočí bol rozšírený. Keď neskôr kapitán kráľa Ferdinanda I. hrad dobýjal ťažko ho poškodil. V nasledujúcich desaťročiach hrad často menil majiteľov, ktorí postupne jednotlivé objekty opravovali. V roku 1605 premonštráti bez boja hrad odovzdali povstaleckým vojskám Š. Bočkaja. V roku 1681 hrad vypálili povstalci Imricha Tököliho a v roku 1705 rákociovci, odvtedy hrad spustol a chátra. Posledná správa z roku 1713 hovorí, že tu bol uschovaný archív. Po tomto roku hrad postupne upadal. V rokoch 1962-1963 bol na hrade vykonaný archeologický výskum (G. Balaša). Dnes z hradu zostali už len schátrané zrúcaniny.
Na najvyššom mieste hradného vrchu stáli budovy horného hradu, ktoré postupne ustupovali smerom k dolnej budove, vzdialenej od horného hradu asi 100m. Horný hrad chránila šijová priekopa a vežová stavba. Ďalej tu boli pravdepodobne hospodárske budovy a obytné budovy stráží. Dolná novšia budova bola pravdepodobne typu palácovej stavby ale mala aj obranné prvky. Hrad bol vystavaný na ťažko dostupnom vrchu a bol klasickým stredovekým hradom.
Z hradu dnes ostali veľmi poškodené základy budov a stavieb v hornom hrade. Poschodová budova, situovaná nižšie, je zo 14.storočia. Má zachované nárožné kamenné kvádrovanie a na severe, smerom od priekopy, sú zvyšky smolného nosa. Z neskorších stavieb stojí iba torzo malej vežičky, pristavanej ku gotickej pozdĺžnej budove na jej východnej strane. Z ostatných objektov sú viditeľné iba nepatrné zvyšky murív prerastené vegetáciou. Horný hrad je viditeľný v konfigurácii terénu.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Veža obytná. Starý hrad. Bola postavená v gotike v polovici 13.storočia. Upravovaná bola v 14., 15. a 16.storočí. Mala obdĺžnikový pôdorys, trojpriestorovú dispozíciu.
Múr hradbový I. Bol postavený v gotike v polovici 13.storočia. Upravovaný bol v 14., 15. a 16.storočí. Mal obdĺžnikový pôdorys.
Hradné nádvorie I. Bolo vybudované v polovici 13.storočia.
Priekopa šijová I. Bola postavená v polovici 13.storočia.
Predhradie:
Hradný palác. Nový hrad. Bol postavený v renesancii na prelome 14. a 15.storočia. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Mal obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, bol trojpodlažný s pivnicou.
Múr hradbový II.
Hradné nádvorie II.
Priekopa II. Bola vybudovaná na prelome 14. a 15.storočia.