Dominanta mesta stojí na plochej vyvýšenine nad ohybom rieky Slatina nad Námestím SNP. Postavený bol v rokoch 1370-1382 v priestore staršieho kráľovského dvorca s kostolom (pravdepodobne z 13.storočia). Dal ho postaviť uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou ako gotický poľovnícky zámok a letné sídlo uhorských kráľov. Stavbu ovplyvnila architektúra talianskych mestských palácov. Je to typ stredovekého mestského kastela s pravidelným štvorkrídlovým pôdorysom. Neskôr sa stal dedičným majetkom kráľovien. V roku 1424 dáva hrad spolu so Zvolenskou župou kráľ Žigmund svojej manželke Barbore. V rokoch 1440-1450 a 1453-1462 bol sídlom Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý začal s jeho opevňovaním. Po jeho odchode patril hrad znovu kráľovi. V roku 1490 ho spolu s banskými mestami a Zvolenskou župou dostala kráľovná Beatrix ako vdovské zaopatrenie. Na prelome 15. a 16. storočia, v rokoch 1491-1510, v období doznievajúcej gotiky, sa hrad dostal do rúk Turzovcov. Nový majiteľ Ján Turzo, jeden z najbohatších banských podnikateľov v strednej Európe, pristúpil k obnove a modernizácii hradu s bohato riešenými architektonickými detailmi a nástennými maľbami. Začal však stavať aj vonkajšie kamenné opevnenie, do ktorého včlenili aj staršiu stavbu kapitánskeho domu. Pod vplyvom tureckého nebezpečenstva v 16.storočí dostáva hrad v roku 1548 renesančnú nadstavbu (tretie podlažie), zosilňuje sa vonkajšie opevnenie a buduje sa bastión s napojením na mestské hradby. Hrad bol sídlom kapitanátu a vyše 100 rokov bránil postupu Turkov k banským mestám. Po ústupe Turkov význam hradu poklesol. Barokové úpravy, ktoré uskutočnili poslední majitelia hradu Esterháziovci (hrad vlastnili od roku 1626) na hrade v priebehu 17. a 18.storočia a úpravy v 19.storočí sa v zásade nedotkli hmoty hradu, sústredili sa len na modernizáciu častí budovy. Keď sídlo župy preniesli zo Zvolena do Banskej Bystrice, stratil hrad svoj niekdajší význam a keď ho štát v roku 1805 odkúpil, slúžil na rôzne účely (boli tu kasárne, úrady a školy). V rokoch 1894-1906 hrad opravili pod vedením uhorskej pamiatkovej komisie. Po vzniku ČSR bol opäť sídlom župy. Za SNP tu sídlil štáb partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V súčasnosti sa po komplexnej pamiatkovej obnove podľa projektu architekta K. Chudomelku v rokoch 1956-1969 v priestoroch hradu nachádza múzeum a Slovenská národná galéria.
V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stĺp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18.storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 polí, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadané chronologicky a končiace sa obrazom Karola VI. (1711-1740).
Hradný, pôvodne neopevnený palác, vybudovali na štvorkrídlovom pôdoryse s dvoma vežami, včlenenými do pôdorysu stavby. Okolo nádvoria obiehala pavlač na kamenných konzolách a priestor medzi dvojicou veží sprístupňovala kamenná arkáda. Dôležitou súčasťou hradu bola poschodová reprezentačná kaplnka, v ktorej bola umiestnená aj kráľovská empora. Smerom do mesta bol rad reprezentačných miestností s mohutnou rytierskou sálou, ktorej steny pokryli freskami a prestropili ju náročne konštruovaným dreveným trámovým stropom. Architektonicky výnimočne v našich pomeroch riešili aj fasády objektu so zvýraznením reprezentačného krídla, ktoré osvetlili oknami s kamennými krížovými prútmi. Architektúra Zvolenského zámku bola vyvrcholením umeleckých snáh 14.storočia, poplatná zjemnenému vkusu Anjouovcov, ktorí na stavbu povolali skúsených európskych staviteľov a kamenárov. S prestavbou zámku na renesančnú pevnosť začal v roku 1548 Ján Turzo. Pri tejto prestavbe sa uplatnila predovšetkým obrana proti novej vojenskej technike, najmä proti delostreleckým zbraniam. Hrad nadstavali o ďalšie podlažie, pristavali nárožné veže a v severozápadnej časti zosilnili opevnenie novým mohutným bastiónom. Na výstavbe fortifikačného systému sa zúčastnili aj talianski stavitelia pôsobiaci v banských mestách. Podľa projektov F. Pozza, G. M. Speciecasa a S. da Pratoveteriho sa realizovali opevňovacie práce v meste i na hrade. Ďalšie úpravy súviseli už len s modernizáciou objektu. Najväčším zásahom v 18.storočí bolo zbarokizovanie kaplnky v roku 1784 a obnova dvorany, do ktorej preniesli drevený maľovaný strop z roku 1712. Potom bol už iba pamiatkovo opravovaný.
Na prvý pohľad zaujme nezvyčajne riešenie, bloková stavba s charakteristickou vysokou atikou a na nárožiach s kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava z 3.štvrtiny 14.storočia (červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien). Renesančná nadstavba so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo zámku stojí opevnenie. Vzhľad nádvoria pochádza taktiež zo 14.storočia z čias vzniku zámku. Okolo nádvoria obieha na úrovni prvého poschodia pavlač stojaca na bohato profilovaných kamenných konzolách. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1961. Nachádza sa v Pamiatkovej zóne. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Palác s nádvorím:
Hradný palác. Postavený bol v rokoch 1370-1382. Upravovaný bol v rokoch 1491-1510, 1548 a v 20.storočí. Prevláda renesančný sloh. Má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, je dvojpodlažný s podpivničením.
Hradná kaplnka. Kaplnka svätého Štefana Uhorského.
Hradné nádvorie I. Vnútorné hradné nádvorie bolo vybudované v 14.storočí.
Hradná studňa. Vybudovaná bola v 14.storočí.
Opevnenie hradu:
Brána opevnenia. Postavená bola v 14.storočí. Upravovaná bola v 16.storočí.
Stavba I. Stavba na východnom múre.
Stavba II. Stavba na južnom múre.
Hradbový múr. Postavený bol v renesancii v 16.storočí.
Bašta I. Východná bašta bola postavená v renesancii v 16.storočí.
Bašta II. Juhovýchodná bašta bola postavená v renesancii v 16.storočí.
Bašta III. Západná bašta bola postavená v renesancii v roku 1548.
Bašta IV. Severozápadná bašta bola postavená v renesancii v 16.storočí.
Hradné nádvorie II. Vonkajšie hradné nádvorie bolo vybudované v 14.storočí.
Areál parku:
Sadovnícka úprava. Prírodno-krajinárska sadovnícka úprava s historickou zeleňou z 15.storočia. Upravovaná bola v 17.-18.storočí, v 19.storočí a v rokoch 1987-1989. Má nepravidelný pôdorys. Nachádza sa okolo hradu.
Hradná studňa. Nachádza sa v areáli parku.